ani nepatrí k lacným komoditám v obchodoch.
Pre naše telo potrebné vitamíny a minerálne látky v zime nám v dostatočnej miere poskytne domáce ovocie a zelenina, z ktorej gazdinky dokážu pripraviť veľa chutných varených i surových jedál. Jedálny lístok si môžeme spestriť aj čerstvou vňaťou pažítky petržlenu, zeleru, cibuľky či kôpru.
Pažítka je trváca a mrazuvzdorná zelenina. Konzumujeme jej čerstvé jemné rúrkovité listy dlhé až 30 centimetrov. Majú príjemnou korenistú cibuľovú chuť a vôňu. Na zimné použitie ju rýchlime dvojakým spôsobom. Do kvetináča naplneného záhradnou zeminou koncom leta vysejeme semená alebo koncom jesene zdravý trsť pažítky, ktorý necháme na stanovišti v záhrade trochu premrznúť (asi tri dni pri teplote pod bodom mrazu), presadíme do kvetináča a umiestnime na okno. Nezabúdame na pravidelnú závlahu. Pažítka je bohatým zdrojom vitamínu C, provitamínu A a vitamínov skupiny B. Obsahuje éterické oleje aj minerálne látky, najmä draslík, vápnik, fosfor, horčík, železo, meď a síru. Priaznivo ovplyvňuje trávenie a tvorbu krvi a vylučovanie moču. Máupokojujúci účinok.
Ak chceme mať v zime dostatok čerstvej petržlenovej vňate, do kvetináča rozsadíme niekoľko menších koreňov petržlenu, tak aby časť koreňa s prízemnou ružicou listov bola nad zeminou. Listy postupne dorastajú. Väčšie môžeme odlomiť a skonzumovať. Častým odtrhávaním vňate zabránime aj vybiehaniu petržlenu do semena. Rovnakým spôsobom si môžeme rýchliť aj zelerovú vňať.
Čerstvú petržlenovú, prípadne zelerovú vňať získame jednoduchým spôsobom, ak z hornej časti koreňa odrežeme 2 až 3 centimetre hrubú časť, položíme ju do misky s vodou a umiestnime na okenný parapet. Vodu pravidelne dopĺňame. Tanierik občas umyjeme a vodu vymeníme.
Starostlivosť o petržlenovú vňať v zimných mesiacoch sa nám oplatí, najmä ak okrem aromatických a chuťových vlastností oceňujeme aj jej liečivý účinok. Priaznivo ovplyvňuje krv a kosti, pôsobí na zrak, sliznice, pokožku, vlasy i nechty. Pomáha pri chorobách obličiek, močového mechúra i prostaty. Mať v zime čerstvú vňať cibuľky tiež nie je problém. Stačí väčšie cibuľky šalotky, obyčajnej cibule a najmä zimnej cibule, ktorá dobre rastie aj v chladnejšom prostredí, zasadiť do debničky alebo do plytkého kvetináča naplneného kvalitnou kompostovou a dezinfikovanou zeminou, ktorý potom postavíme na teplé a svetlé miesto. Substrát pravidelne polievame, aby sme ho udržali primerane vlhký, nie však mokrý, aby cibuľky nezhnili. Asi o tri týždne pri vhodných tepelných a svetelných podmienkach môžeme vňať konzumovať.
Ani čerstvá vňať kôpru nám nemusí v zime chýbať. Debničku naplníme rašelinou, vysejeme do nej kôpor a položiť ju na svetlé miesto. Zalievame podľa potreby, pričom dávame pozor, aby sme zeminu veľmi nepremočili. O 6 až 7 týždňov, v závislosti od teploty v miestnosti, môžeme zberať vňať.
Kôpor používali už starí Egypťania v časoch stavania pyramíd. Starí lekári ho zaraďovali medzi liečivé rastliny. Nájdeme o ňom zmienky v spisoch najslávnejšieho lekára antického staroveku Hippokrata i slávneho gréckeho lekára staroveku Galenosa. Kôpor bol tiež obľúbenou rastlinou cisára Karola Veľkého (nariadil ho pestovať vo všetkých cisárskych záhradách), aj našich dávnych predkov. Často ho používali ako koreninu na spestrenie chuti jedál.
DR. VLADIMÍR ČERNÁK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
