fortifikácie svedčí aj samotný názov nedávno ešte samostatnej obce Hradisko. Kataster Terne je na archeologické lokality obzvlášť bohatý, keďže sa tam našli aj stopy po osídlení z neolitu, či z doby železnej a rímskej, zároveň však i ďalšie opevnené výšinne sídlisko na výraznom vrchu s charakteristickým názvom Lysá Stráž.
Slovanské výšinne sídlisko sa nachádza v polohe Hrádok (na starších mapách názov Hradek), v nadmorskej výške 607 m n. m. Ide o masívny kužeľovitý vrch, ktorý je ukončením južného výbežku z hlavného hrebeňa pohoria Čergov. Kopec má zarovnaný vrchol a jeho svahy sú prudké najmä smerom na západ (hlboká dolina potoka Ternianka), na juh a východ. Severná stráň má miernejší spád. Umiestnenie výšinného sídla v danom priestore je preto výhodné, keďže vrcholová plošina poskytuje široké možnosti výstavby obydlí, strmé svahy zabezpečujú ochranu a vysoká nadmorská výška nielenže bola úkrytom pred nebezpečím, ale zabezpečovala aj výbornú dohľadnosť.
Historicko-stavebný vývoj
Slovanské výšinné sídliska, často aj opevnené, začali vznikať najmä v 10. st., keď pôvodné obyvateľstvo ohrozovali útočné družiny starých Maďarov. Z podobného dôvodu ušli ľudia do hôr aj pri dnešnom Geraltove, Jakubovej Voli, ďalej osídlili vrch Stráža nad Obišovcami, či znovu opevnili veľké hradisko v katastri Bodoviec. Opevnená osada v polohe Hrádok však nesúvisí s dedinou Hradisko, lebo tá je mladšieho pôvodu. Založená bola valaským obyvateľstvom na prelome 14. - 15. st. a svoj názov len odvodila od predošlého opevnenia.
Lokalita bola objavená v roku 1950, a hneď sa tam konali pokusné archeologické výskumy. Rozsahom väčšie skúmanie tohto sídliska bolo pod vedením F. Blahutu. Ten r. 1957 niekoľkými sondami odhalil artefakty (hlavne keramiku, fragment noža a kovový predmet) datované do 9. až 10. st. Podobne aj výskumom V. Budinského-Kričku bol získaný materiál z kultúrnej vrstvy, ktorý svedčí o existencii sídliska v 10. st. Našli sa prevažne črepy s typických hrncovitých nádob s rytou výzdobou v tvare vlnoviek, čo je charakteristické pre Slovanov. Najväčšia koncentrácia nálezov pochádza zo severovýchodného úpätia vrchu.
Jadro tohto včasnostredovekého výšinného refúgia ležalo najskôr v najvyššom bode lokality, ktorý predstavuje oválna plošina. Tá bola rozdelená ešte na dva terasovité úrovne, akoby naznačovala funkčnú diferenciáciu priestoru. Nachádzali sa tam iba ak drevené stavebné objekty. Strmé západné, východné a južné svahy spôsobovali ťažkú dostupnosť plošiny, ale pre lepšiu obranyschopnosť bolo nutné opevniť miernejšie severné úpätie. Tam bol vybudovaný valový obranný systém, pozostávajúci z viacerých rovnobežných navŕšených valov, ktoré mohli byť ešte posilnené palisádou. Podobne ako väčšina iných výšinných sídlisk a hradísk (po vzniku Uhorska a postupnom vybudovaní nového obranného systému štátu) zaniklo v priebehu 11. st. aj opevnené refúgium na Hrádku. Jeho obyvatelia zrejme zišli do nižších polôh, kde žili opäť v normálnych dedinách. Podľa výskumu F. Uličného fungovali vtedy už blízke obce Terňa, či Demjata.
Dnešný stav lokality
Na vrchu Hrádok je dodnes možné vidieť náznaky pôvodnej konfigurácie terénu. Osídlená časť kopca bola pre potrebu výstavby obytných štruktúr a opevnenia značne terénne upravená. Preto výrazne vyčlenenie častí vrcholovej plošiny, či náznaky troch valov na severnom úpätí a snáď i jedného vo východnom svahu nebudú len náhodou. Podľa doterajších výskumov ide o lesné cesty. Ale iba stometrové, tesne nad sebou a práve na úpätí, kde boli v 10. st. potrebné valy?
Ďalšie výšinne sídliská, ale z neskorej doby bronzovej až halštatskej, sa nachádzali v masíve príkreho sopečného exota Lysá Stráž (696 m n. m.), dnes na južnom okraji katastra Terne. Stopy po sídlisku opevnenom jedným valom boli zistené tesne pod vrcholom a ďalšia výšinná osada ležala na juhovýchodnom úpätí hory.
DOMINIK SABOL
dominik.sabolatlas.sk
Autor: Terňa
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
