Niekedy je zaraďovaný do rodu červenohlav, ale výskum nie je zďaleka dokončený a objavila sa práca, ktorá rodové zaradenie novšie prehodnocuje.
Je to trváca rastlina s guľatými hľuzami a priamou byľou, ktorá je jemne ryhovaná, na báze opatrená bielymi končistými šupinami, v dolnej polovici je listnatá, hore bezlistá a fialová. Listy sú nad bázou nakopené, kopijovité, beláskasto sivozelené, horné malé. Klas je vajcovitý až široko krátko vajcovitý, s menším počtom kvetov. Listene sú kopijovité, končisté, blanité, purpurovo sfarbené a dlhé ako semenník. Kvety sú holé, tmavo- alebo svetlopurpurové, ružové, zriedka biele, zeleno žilované. Semenník je valcovitý, skrútený, holý, okvetné lístky sú do prilby sklonené, vonkajše podlhovasté až vajcovité, tupé, kratšie, dvojžilkové, pysk je širší ako dlhší, fialovočervený, tmavo škvrnitý, na báze biely, bočné úkrojky sú široké, prostredný je uťatý alebo vykrojený až dvojlaločný, ostroha je valcovitá, tupá, rovnovážne odstávajúca alebo koncom dohora zakrivená, dĺžky semenníka alebo kratšia, zobáčik je tupý, polinária špinavo belasozelené, stopôčky žltkasté.
Tento druh bol u nás hojný, ale v súčasnosti je veľmi vzácny. Rastie na lúkach, pasienkoch a krovinatých stráňach. Vyžaduje vlhké, zásadité až slabo kyslé, vápenaté i nevápenaté, humózne, hlinité pôdy. Príčina ústupu druhu je hnojenie a intenzívne hospodárstvo (nadmerné pasenie lúk).
Je to predovšetkým nádherná orchidea, chránená zákonom. Ako droga sa zbierali hľuzy (dnes prísne zakázané). Droga obsahuje sliz, škrob, bielkoviny, celulózu, tuky, iné cukry a kyselinu vínnu. Užívala sa pri kataroch, hnačkách a pri výrobe výživných želatín.
VLASTIMIL MIKOLÁŠ
Autor: Vstavač obyčajný
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
