vyzvali, aby svoje tvrdenia preukázal, mlčí. Podľa archívov s tajnou službou spolupracovali traja ľudia. Eštebáci v jeho okolí mu však neprekážajú.
BRATISLAVA. "Medzi majiteľmi slovenských médií sú skoro samí eštebáci. Napríklad vo vedení týždenníka Plus 7 dní by ste našli pekných fešákov," povedal 9. mája premiér Robert Fico (Smer). O tri mesiace neskôr, 26. augusta, svoje výroky mierne modifikoval: "Najväčší moralisti v Plus 7 dní, majitelia, ktorí píšu rôzne komentáre, mali spoluprácu s ŠtB."
Dva výroky, tri nepravdivé tvrdenia. Podľa zoznamov, ktoré zverejnil Ústav pamäti národa, boli spolupracovníkmi ŠtB dvaja spolumajitelia médií a jeden redaktor. Vo vedení Plus 7 dní sú len kandidáti tajnej spolupráce a dôverníci, čo sú kategórie, o ktorých Ústavný súd v roku 1992 povedal, že nemuselo ísť o vedomú spoluprácu s ŠtB. Za takú sa považuje len kategória agent, rezident, informátor, držiteľ prepožičaného a konšpiračného bytu.
Hoci kauza šéfa NBÚ Blanárika ukazuje, že spolupracovať mohol aj dôverník, v prípade ľudí z Plus 7 dní sa to zatiaľ nepotvrdilo: v bratislavských ani pražských archívoch nie sú personálne spisy ľudí z vedenia týždenníka. V Plus 7 dní píše komentáre šéfredaktor Miloš Luknár, ktorý nie je evidovaný v žiadnej kategórii.
Neznalosť alebo zámer?
Ficove klamstvá možno vysvetliť dvoma spôsobmi: hoci je právnik a v politike pôsobí už 16 rokov, nepozná základnú terminológiu ani lustračný zákon. Alebo sú jeho paušalizujúce výroky o eštebáckej minulosti majiteľov médií zámerom. Keď sme ho vyzvali, aby svoje tvrdenia preukázal, cez hovorkyňu Silviu Glendovú odkázal, že nebude reagovať.
Spoločnosť 7 plus, ktorá vydáva aj spomínaný týždenník, už avizovala, že Fica za jeho výroky zažaluje. Hoci premiér nehovorí pravdu, aj medzi majiteľmi, vydavateľmi, ľuďmi z vedenia redakcií a novinármi, ktorí mali v čase novembrovej revolúcie viac ako 18 rokov, sme našli spolupracovníkov ŠtB. Z takmer 300 ľudí z celoštátnych denníkov, televízií, tlačových agentúr, najpočúvanejších rádií, vplyvných politických a spoločenských týždenníkov, sú traja evidovaní v kategórii agent.
Eštebáci v okolí premiéra
Robert Fico ukazuje prstom na slovenské médiá, eštebáci po jeho boku mu však neprekážajú.
Bývalý poslanec Smeru, dnes riaditeľ Sociálnej poisťovne Dušan Muňko sa stal agentom ŠtB v júli 1982. Ako riaditeľ cestovnej kancelárie Slovakoturist mal informovať o svojich kolegoch a zahraničných partneroch. "Nikdy som s nimi nespolupracoval," povedal v októbri 2002 Muňko, hoci ŠtB si jeho informácie pochvaľovala. Z evidencie ho neskôr vyradila len preto, že bol súčasne v nomenklatúre ústredného výboru strany.
Peter Magvaši, bývalý minister práce, je Ficovým poradcom pre sociálnu oblasť. S ŠtB začal spolupracovať v júli 1972. Tá ho nasadila predovšetkým na kolegov z Považských strojární, ktorých podozrievala, že sú americkí špióni. V priebehu roka podal 11 správ, potom ho z evidencie vyradili, keďže prípady, na ktorých spolupracoval, boli ukončené. Magvaši v minulosti priznal, že s eštebákmi komunikoval, "ale plateným agentom som nebol".
Drahoslav Machala je Ficovým poradcom, pomáha mu s prípravou prejavov. S ŠtB začal spolupracovať v septembri 1979. Machala mal zbierať informácie o zahraničných novinároch a ich kontaktoch na Slovensku. V priebehu roka podal osem správ, potom ho ŠtB z evidencie vyradila, pretože sa stal nomenklatúrnym kádrom strany. "S vami sa baviť nebudem, vy debil," reagoval Machala.
Juraj Široký je považovaný za jedného z mecenášov Smeru. Od nástupu Ficovej vlády dostali jeho firmy zákazky za minimálne 10 miliárd korún. Široký bol od septembra 1979 rozviedčikom ŠtB na ambasáde vo Washingtone. Prácu pre tajnú službu nepoprel. "Pre mňa je to už vzdialená a uzatvorená minulosť," povedal v júni 2007.
* * *
Novinári v zoznamoch ŠtB
n Bojsa a Plachtár - Ladislav Rehák je bývalý spolumajiteľ časopisu .týždeň, dnes vlastní napríklad rádio Jemné Melódie. Do skupiny jeho médií patria aj časopisy Slovenka a Star. S ŠtB začal pod krycími menami Bojsár a Plachta spolupracovať v decembri 1981. "Spoluprácu som podpísal dobrovoľne, nikdy som to nezatĺkal. Chcel som dobrú robotu, chcel som cestovať a robiť v zahraničí," povedal Rehák.
Ujo a Svetlo - Otto Berger je spolumajiteľom denníka Šport. Podľa archívnych dokumentov s ŠtB spolupracoval od júla 1983 do roku 1985 pod krycími menami Ujo a Svetlo. Tvrdí, že s ŠtB nemá nič spoločné. "Na nikoho som nedonášal, ani som nikomu neublížil. Svedomie mám čisté," povedal.
Ivan a Porubský - Ivan Niňaj je poverený vedením športu v STV. S ŠtB začal pod krycími menami Ivan a Porubský spolupracovať v júni 1980. "Po podpísaní prehlásenia (o spolupráci - pozn. red.) uviedol, že odchádza na spartakiádu do Prahy, kde bude plniť úlohy aj pre nás. Z tohto dôvodu si žiadal úlohy," napísal o Niňajovi poručík Maličký. Niňaj sa bráni, že nič nepodpísal, hoci nepopiera, že eštebáci ho viackrát kontaktovali. "Povedal som im, s kým som sa vonku stretol. Nikomu som neublížil," povedal v máji 2005 časopisu .týždeň.
Naivná chyba - Rastislav Ekkert je redaktor televízie JOJ. Na stránke ÚPN je evidovaný ako dôverník Vojenskej kontrarozviedky (VKR). V 80. rokoch bol profesionálnym vojakom, absolvoval aj Dôstojnícku školu Pohraničnej stráže v Holešove. Tá vtedy spadala pod federálne ministerstvo vnútra. "Mal som 18 rokov, tú školu som bral ako únikovú cestu. Myslel som si, že budem študovať právo a potom si nájdem civilné zamestnanie v rámci rezortu. Bolo to naivné," hovorí dnes Ekkert. Z jeho spisu vyplýva, že dôverníkom VKR sa stal v októbri 1983 - počas základnej vojenskej služby. Ekkert mal informovať o pohraničníkoch, ktorí by chceli ujsť na Západ. Spočiatku si VKR spoluprácu s ním pochvaľovala, podľa záznamov napísal aj tri vlastnoručné správy. Po dvoch rokoch sa však situácia zmenila: Ekkert sa začal schôdzkam vyhýbať a poskytoval len "všeobecné poznatky". Preto ho vyradili. Od augusta 1985 začal bojovať za prepustenie z armády. Podarilo sa mu to až po revolúcii.
Autor: vag
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.