retrožáner, ktorým táto strana za deväť rokov života vracia slovenskú politiku i spoločnosť hlboko do minulosti. To, čo usporiadali tentoraz v Bratislave, nebolo snemovanie pluralitnej, otvorenej, demokratickej strany, ale "píár" demonštrácia jednoty, ktorá v skutočnosti nie je jednotou, ale festivalom devótnosti k šéfovi.
Z choreografie i prejavu hlavného (jediného?) rečníka, predsedu Fica, dýchala zjazdová atmosféra ako z úst Slotu pálenka. Posolstvo, ktoré delegáti (zrejme jednomyseľne) prijali, je zhluk politických "statementov", čo kopírujú rôzne staré, mediálne dobre známe názory predsedu vlády. Finančná kríza, euro, škodlivá opozícia, dobrý Gašparovič, otvorenie druhého piliera, extrémisti z Maďarska, (atď.). To všetko presne v znení, ktoré by mohli vydať na DVD-éčku, snem schválil. Ak poznáte tú hru, že nájdite rozdiel medzi dvoma obrázkami, tak 9. snem Smeru a napr. 17. zjazd KSČ by tvorili veľmi ťažkú úlohu….
V demokratických stranách či hnutiach, ktoré sú živé organizmy, sú snemy, kongresy a pod. vrcholným priestorom, kde členská základňa dostáva možnosť vyjadriť svoj názor, či hlasovaním o funkcionároch (ak sú volebné), alebo v diskusii, na plnenie programu, či pôsobenie v opozícii, atď. Snemy Smeru sú marketingové akcie, na ktorých rozpráva predseda k delegátom o svojich úspechoch. Čo to je, ak nie KSČ? Hoci vzhľadom na okolnosti sa to ozaj nedá porovnávať, obrovská "mastenica" a dráma cez tri dni a noci na víkendovom kongrese ODS v Česku pôsobí ako oslepujúci kontrast.
Iste, pozícia Smeru je úplne unikátna. Dnes niet zrejme v Európe strany v komfortnejšom postavení. Dva roky vlády ukázali, že neexistuje podnet, ktorý by mohol podryť nebotyčnú popularitu partaje i vodcu. Čierna Voda, vinica, "sociálne podniky", Monako, Tipos, nič sa nechytá... Ľudia Smeru veria. A keďže volič má vždy pravdu, tak, samozrejme, niet motivácie na vnútornú reflexiu. Ešte aj keby bolo guráže, tak to, že "Slovensko bude mať najrýchlejšie rastúcu ekonomiku v celej únii" (Fico), už zapchá ústa každému. Dokonca, na rozdiel od situácie pred rokom, keď Fico mútil hlavy víziou rozdelenia funkcií premiéra a šéfa strany, sa k dnešku akoby vytratili aj (kvázi) personálne špekulácie. Škandálmi, v ktorých si zaplávali, Kaliňák a Počiatek (so "žltou kartou") svoj vplyv neposilnili. Čaplovič je starý, Paška neschopný a Beňová na ceste pod gilotínu, takže v Smere doslova niet témy na debatu. Staré Masarykovo "demokracia je diskusia" Robert Fico prepísal na "demokracia je narcistický pohľad na seba".
Iste, tento skvelý digitálny obraz nemôže dlho vydržať bez zrnenia. Situácia sa skomplikuje zrejme už do roka a do dňa. Avšak kým sa národ preberie z opice a bude spomínať na Ficovu dobu tak ako na Mečiarovu, to ešte potrvá.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
