pamätné podujatie, zrejme najvýznamnejšie tohto typu v regióne za posledných veľa rokov.
Pokus Václava Klausa, zakladateľa a do piatka aj čestného predsedu, o zvrhnutie súčasného vedenia ODS, zlyhal na naivite a prudkosti. Prezident dosiahol akurát to, že Topolánek vyšiel z októbrovej volebnej prehry posilnený. A, zrejme bude "lídrovať" ODS aj do volieb 2010. Či je to dobre, alebo zle, sa nedá povedať, komentátor v budúcnosti nevie čítať. To, že vláda nepadá, čo by hrozilo po triumfe protikandidáta Béma, nie je veľká výhra, keďže v júni 2010 (voľby) sa tento scenár môže otočiť až do historického znemožnenia pravice a ústavnej väčšiny ČSSD-KSČM. Pričom predstava, že umelecký dojem z vlády radikálne zmení kongresový objav číslo jeden, teda lepší marketing a komunikácia, je milosrdná ilúzia. Zásadné faktory, ktoré formujú obraz vlády, sú pochybná legitimita (prebehlíci), evidentne menšinové postavenie, sprofanované tváre (Čunek i ďalší) a neustále zvady, ktoré nemôžu nepokračovať vzhľadom na úbohé skóre všetkých troch strán vo výskumoch verejnej mienky... Odchod od moci hneď s predčasnými voľbami, teda po českom predsedníctve EÚ (jún 2009), by otváral dvere k znesiteľnejšej porážke...
S Topolánkom však zostáva v hre radarová základňa. Tá je najdôležitejším, a mimo "zadržiavania" ľavice dnes už jediným zmyslom prežitia koaličného kabinetu. Avšak i túto nádej môže vyhodiť do vzduchu americký odklad raketového štítu na neurčito, na čo si treba počkať až do nástupu Obamu, alebo ešte chvíľu dlhšie. Tak či inak, Pavel Bém, Klausov favorit, nedokázal preklenúť ani svoju nepresvedčivosť, ani strategický rozpor v otázke Lisabonskej zmluvy. Postaviť sa proti jej ratifikácii, čo bol jeho programový "highlight", je totiž nezlučiteľné s menšinovou vládou krytou dohodou s ČSSD, ktorú navrhoval namiesto pokračovania koalície s ľudovcami a zelenými. Topolánek vyhral, lebo ponúkol delegátom reálnu víziu zachovania (aspoň) krátkodobých požitkov a výhod funkcionárov strany, ktorá je pri moci.
Povedať, čo viedlo Klausa k opusteniu (zložil čestné predsedníctvo) a deštrukcii vlastného dieťaťa, je práca psychológov. Priatelia Bruselu a federálnej Európy z Prahy vám zaručene vysvetlia, že Klaus je rezident KGB a teraz sa len ukázal v plnej kráse... Hm, nezmysel. Veľa z toho, čo prezident hovorí, je pravda. Nemýli sa, v princípe, ani pri Lisabonskej zmluve. A ani v tom, že dnešná ODS je väčšmi stranou lobistických záujmov než ideí. Zamlčiava len, že keď bol predsedom on, to veru inak nebolo (Kočárník, Macek, Čermák). Aby nastolil v strane zmenu, rozohral Klaus drámu, ktorá sa exaltovanou argumentáciou (Lisabon = "zrušenie českej štátnosti"), vymkla realite i rozumu. Tým ublížil aj takpovediac "triezvejším" skeptikom, ktorí s postupnosťou Mníchovská dohoda - Moskovské protokoly - Lisabonská zmluva si nevedia čo počať. Azda len ju priradiť, napríklad, do šuplíka k Ficovmu výroku o "riadenej finančnej kríze".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
