Sonda MSL odštartuje až v roku 2011
Výskum vesmíru je mimoriadne nákladnou a technicky náročnou záležitosťou. Pri vývoji nových vesmírnych sond sa vedci a inžinieri občas stretnú aj s takými technickými, technologickými či inými problémami, ktorých vyriešenie trvá dlhšie než sa pôvodne predpokladalo. Nie vždy sa preto podarí dodržať pôvodne plánovaný čas vypustenia novej družice či vesmírnej sondy. Odloženie štartu je však vždy lepšie ako vypustenie sondy, ktorej činnosť nebola dokonale odskúšaná. K takémuto odkladu štartu vesmírnej sondy sa nedávno rozhodla americká NASA.
Problémy s testovaním
Tá oznámila, že vypustenie sondy MRS k planéte Mars sa odkladá na jeseň roku 2011, pričom sonda mala byť vypustená v októbri budúceho roka. K odloženiu štartu sa NASA rozhodla preto, lebo testovanie komplexných systémov novej sondy nepostupuje tak rýchlo, ako to predpokladal plán. Z čisto technického hľadiska by však nebolo potrebné odkladať štart až o dva roky. Problém je však v tom, že štart sondy k Marsu sa môže uskutočniť len vtedy, keď sú Zem a Mars vo vhodnej vzájomnej polohe. Takáto vhodná poloha trvá len niekoľko týždňov každé dva roky.
Ďalší termín až o dva roky
Na budúci rok sa toto tzv. vypúšťacie okno končí koncom októbra a ďalšie okno bude až na jeseň roku 2011. "Nechceme znižovať naše štandardy pre testovanie komplexných letových systémov sondy, takže volíme zodpovednejšiu možnosť posunu termínu štartu," povedal Doug McCuistion, riaditeľ programu výskumu Marsu v centrále NASA vo Washingtone. Povedzme si niekoľko základných informácií o odloženej misii MSL. Táto skratka znamená Mars Science Laboratory, čiže vedecké laboratórium na Marse. Hlavným cieľom misie MSL je vysadiť na povrch Marsu autonómne sa pohybujúce prieskumné vozidlo, tzv. rover.
Najväčší marťanský rover
Pôjde o najväčší a najlepšie vystrojený rover, aký bol kedy dopravený na Mars. Unikátny a úplne nový bude spôsob pristátia sondy na Marse. Pristávací modul bude vystrojený štyrmi brzdiacimi raketovými motorčekmi, ktoré postupne znížia rýchlosť zostupu modulu až temer na nulu. V malej výške nad marťanským povrchom bude potom z modulu na lane spustený samotný rover, ktorý prakticky hneď po pristátí môže začať pracovať. Tento rover bude mať pozoruhodné rozmery: jeho dĺžka bude tri metre, šírka okolo 2,7 m a výška 2,1 m. Hmotnosť rovera MSL bude približne 875 kg. Pre porovnanie možno uviesť, že každý z dvoch roverov Spirit a Opportunity, ktoré na Marse pristáli v roku 2004, má hmotnosť 174 kg. Rover Sojourner, ktorý v rámci projektu Mars Pathfinder pristál na červenej planéte v roku 1997, mal hmotnosť len 11 kg.
90 metrov za hodinu
Hlavným dôvodom vysokej hmotnosti rovera MSL je veľké množstvo vedeckých prístrojov na jeho palube. Tieto prístroje budú mať dokopy hmotnosť 83 kg, zatiaľ čo rovery Spirit a Opportunity nesú prístroje hmotnosti len 16 kg a prístroje rovera Sojourner mali hmotnosť len 1,4 kg. Pripravovaný marťanský rover MSL bude pri svojom pohybe na Marse schopný prekonávať prekážky vysoké až 75 cm. Rover bude dosahovať rýchlosť až 90 metrov za hodinu, ale jeho priemerná rýchlosť bude okolo 30 metrov za hodinu. Unikátny bude aj systém na generovanie elektrickej energie, potrebnej na činnosť jednotlivých prístrojov sondy.
Elektrina z rádioaktívneho rozpadu
Ide o rádioizotopický systém, ktorý generuje elektrickú energiu konverziou tepelnej energie, uvoľňovanej pri rádioaktívnom rozpade plutónia. Ten generátor by mal poskytovať dostatok elektrickej energie na celú predpokladanú dobu misie MSL, teda na jeden celý marťanský rok (687 našich dní). Na palube sondy MSL bude desať vedeckých prístrojov a systém na získavanie, spracovanie a distribúciu vzoriek. Prístroje budú analyzovať vzorky hornín a pozorovať prostredie okolo rovera. Sonda MSL bude mať štyri hlavné vedecké ciele.
Hľadanie stôp života
Prvým z nich je zhodnotenie biologického potenciálu cieľovej oblasti, a to určovaním povahy organických zlúčenín uhlíka. Povedané jednoduchšie, cieľom bude hľadanie základných chemických blokov života a identifikácia znakov, ktoré by naznačovali prítomnosť biologických procesov. Druhým cieľom je charakterizovanie geológie pristávacej oblasti vo všetkých dostupných mierkach, a to vyšetrovaním chemického, izotopického a mineralogického zloženia povrchových a podpovrchových materiálov. Tretím cieľom sondy bude výskum planetárnych procesov, významných z hľadiska možnej minulej obývateľnosti (teda prítomnosti života) planéty, a to najmä hodnotením dlhodobého vývoja atmosféry a stanovením terajšieho stavu, distribúcie a cyklu vody a kysličníka uhličitého.
Pristane v roku 2012
No a posledným vedeckým cieľom sondy bude charakterizovanie širokého spektra povrchového žiarenia, vrátane galaktického kozmického žiarenia, solárnych protónov a sekundárnych neutrónov. Misia MSL by mala preukázať aj schopnosť pristátia ťažkého rovera na povrchu Marsu, a to v pomerne malej oblasti (v okruhu 20 km) okolo stanoveného miesta pristátia. Rover MSL by mal demonštrovať aj schopnosť prejsť po povrchu Marsu veľké vzdialenosti, a to od 5 do 20 km. Keď sa podarí sondu MSL vypustiť na jeseň roku 2011, na povrchu Marsu by mala pristáť v lete 2012.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
