suchozemských zbojníkoch, ktorí majú v prepadoch, únosoch, lúpežiach zdroj príjmov.
Somálski piráti unášajú výletné aj obchodné lode a nepohrdli ani ukrajinskou s tankami. Zatiaľ sa neobávajú útoku, sú ako ich predchodcovia - slávni piráti francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. nazývaného Slnko (v 17. storočí). U nás sa sformovali akísi novodobí lúpežní rytieri a zbojnícke družiny.
Striehli na karavány kupcov
Stredovekí kupci boli na cestách aj celý rok - naši i zahraniční. Bolo to rizikové podnikanie, jednak z hľadiska bezpečnosti ľudí, zvierat, tovaru, jednak boli ohrozené peniaze. U nás tovar prepravovali aj po vodných tokoch, no kým sa dostal do prístavu po cestách, striehli naň zbojníci. Ak ho prepravovali už cudzí kupci po mori, mohol sa stať korisťou pirátov.
Kupecké karavány niekedy okradli, len čo vyšli za mestské brány. Medzi zlodejmi boli i vojaci z kráľovských hradov a ozbrojencov si najímala aj šľachta. Zástupca kráľa Omodej z rodu Abovcov, ktorý vládol na východnom Slovensku, dával prepadávať kupcov, ktorí išli s nákladom tovarov smerom na Spiš, do Poľska. Len čo opustili Košice, už na nich striehli Omodejovi ozbrojenci a o všetko ich obrali. Lúpežní rytieri, rovnako ako zbojnícke družiny okrádali na aj tie povozy, ktoré viezli tovar na košický trh. V 15. storočí na Spiši okrádali cestujúcich aj obchodníkov zbojnícke družiny. Na Branisku to bola zbojnícka družina Janka Paholka a prejsť zo Spiša na šarišské teritórium bez stretnutia so zlodejmi bolo podľa dobových správ takmer nemožné. Na obchodných cestách, kde kráľ nariadil mestám poskytnúť kupcom ozbrojenú ochranu, a kde aj dostavníky mali ochrankárov proti zbojníkom, sa cestovalo bezpečnejšie. Popri hlavných cestách sa stavali stanice pre poštové dostavníky, ktoré zároveň prepravovali aj cestujúcich. Aj hostince. Kupci aj cestujúci v nich mali možnosť občerstviť sa, prenocovať a pokračovať v ceste s oddýchnutými koňmi.
Námorné centrá obchodu na Balte, v stredomorských prístavoch a na tržniciach spoločne postupovali v ochrane obchodovania. V Janove dokonca už v polovici 14. stor. boli proti stratám aj krachu poisťovacie služby. Obchodné spoločnosti budovali sklady v miestach svojich pobočiek, opevňovali prístavy a starali sa o ich ochranu a keď bolo treba, aj obranu.
Lúpežné výpravy
Panovníci mali zabezpečené príjmy z daní, poplatkov, výbojov. Naše spišské mestá boli v zálohu na pôžičku kvôli vojne. Poďme do Francúzska, kde Ľudovít XIV., ktorý mal prívlastok kráľ Slnko, viedol nákladný život a dobyvačnú politiku. Oboje vyžadovalo peniaze. Ak v štátnej pokladnici chýbali, mali ju naplniť z lúpežných výprav piráti. Vysoké dane sa už nedali zvýšiť a iné zdroje nepostačovali na vojenské výdavky.
V roku 1697 sa z prístavu Brest chystali vyplávať desiatky obrovských lodí, fregát, menších plavidiel, aj s 2800 mužmi v zbroji. Kráľ Slnko sa chystal rozšíriť Francúzsko o ďalšie krajiny a získať zlato v zámorí. Mal v úmysle "stretnúť sa" s Anglickom aj Španielskom a vyplávať pre španielske poklady v Amerike. Plán mal uskutočniť Jean Louis Desjean, v dejinách známy ako barón de Pointis. Skúsený námorný dôstojní a veliteľ lode mal veliť pirátskemu nájazdu na prístavné mesto Cartagena v dnešnej Kolumbii. Do Cartageny mali priplávať španielske lode, plné peruánskeho zlata, perál a drahých kameňov. Bolo to v roku 1697.
O dobytie Cartageny sa pokúšali už v roku 1540 francúzski piráti. V roku 1586 Francis Drake mesto ušetril za vysoké výkupné. Barón de Pointis velil takmer dvom tisíckam mužov a Cartagenu obliehali 2 týždne. Jej guvernér sa spoliehal na pomoc Španielov, no bezvýsledne, takže Cartagena musela kapitulovať. De Pointis žiadal veľkú čiastku ako výkupné za to, že Cartagenu nevyplieni. Každý jej obyvateľ mal priznať všetok majetok a polovicu odovzdať Francúzom.
Pirátska výprava bola úspešná, vojaci vyčerpaní a chorí. Priviezli osem miliónov libier koristi pre kráľa Slnko: zlaté a strieborné prúty, smaragdy a iné drahokamy. plné vrecia španielskych strieborných mincí. Pre francúzsky trón to bol aj politický úspech: posilnenie pozície v Karibskom mori a oslabenie španielskeho vplyvu. Táto pirátska výprava priniesla najväčšie bohatstvo aj jej účastníkom.
Šľachtic pirátom
Najslávnejší anglický pirát so šľachtickým titulom bol sir Henry Morgan. Po ňom sa volá svetoznáma značka pravého rumu. Pochádzal z významného rodu, z ktorého jeden člen bol v kráľovej tajnej rade a jeho strýka Eduarda vymenoval kráľ Karol II. za guvernéra Jamajky. Tam odišiel aj Henry. V roku 1663 sa vybral s pirátmi na dva roky trvajúcu výpravu a stal sa ich vodcom vďaka skúsenostiam v bojoch na pevnine. Ulúpili španielske lode a člny, prepadli dve mestá a vrátili sa na Jamajku.
Morgan sa stal slávnym aj obávaným v Strednej Amerike a po ďalších pirátskych výpravách a víťazstvom v Paname sa po 17 rokoch vrátil do Londýna. Karol II. sa obával o osud Jamajky a preto Morgana poveril jej obranou, aj funkciou guvernéra. Stal sa viceadmirálom, veliteľom v prístave Port Royal, sudcom Najvyššieho vojenského súdu, pod ktorého patrili všetky záležitosti námorníctva kdekoľvek na svete.
Jeho obľúbeným nápojom bol rum a najlepšie mu chutil v krčme, kam neprestal chodiť ani ako významný človek. Rum ho pripravil o zdravie i o život. Jeho postava sa stala námetom prvého románu Johna Steinbecka z r. 1929 a meno tohto slávneho piráta dali Portoričania pravému rumu Captain Morgan's Spiced Rum.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
