Lídri krajín Európskej únie (EÚ) začali včera prichádzať do Bruselu na tohtoročný posledný naplánovaný summit Európskej rady.
BRUSEL. Pár hodín pred rokovaním vyzvalo francúzske predsedníctvo európskych ministrov životného prostredia, ktorí sú na konferencii o klimatických zmenách v poľskej Poznani, "aby spresnili požiadavky svojich krajín". Taliansky premiér Silvio Berlusconi v stredu upozornil, že nebude váhať s použitím veta, "ak by mali byť prehnaným spôsobom dotknuté talianske záujmy". Nemecká kancelárka Angela Merkelová zase pred poslancami Bundestagu zdôraznila, že "dohliadne na to, aby európsky summit neprijal opatrenia, ktoré ohrozia pracovné miesta a investície v Nemecku".
Aj napriek výhradám väčšiny členských krajín vrátane Slovenska je EÚ pod medzinárodným tlakom, aby opatrenia nakoniec prijala a stala sa tak podľa slov generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov (OSN) Pana Ki-Muna "príkladom, pretože jej rozhodnutie bude mať výrazný dosah na zvyšok sveta". Krajiny EÚ sa v roku 2007 zaviazali, že do roku 2020 znížia emisie o 20 percent, obnoviteľné energie budú predstavovať 20 percent spotreby a energetická spotreba sa takisto zníži o 20 percent. Cieľom summitu je nájsť konkrétne opatrenia, ako k tomuto stavu dospieť. Znamená to, že v nasledujúcich 8 rokoch musí európsky priemysel znížiť o 21 percent objemu emisií a vybaviť sa najmodernejšími technológiami. Európska komisia navrhuje, aby priemysel od roku 2013 za každú tonu vypusteného oxidu uhličitého zaplatil. Poľsko a ostatné nové krajiny EÚ však žiadajú, aby nemuseli platiť za polovicu svojich emisií až do roku 2016. Súčasťou opatrení, ktoré majú prinútiť hospodárstvo prijať nové pravidlá, je aj systém aukcií. Nemecko požaduje, aby boli zo systému platieb vyňaté chemický a oceliarsky priemysel. Európske fabriky vypúšťajú ročne do atmosféry dve miliardy ton oxidu uhličitého. Európska komisia chce motivovať priemysel k postupnému znižovaniu emisií tým, že si budú môcť právo na znečistenie kúpiť na aukciách. Brusel navrhuje, aby výnosy z aukcii okolo 440 miliárd eur za obdobie rokov 2013 až 2020 išli späť členským štátom na investície do ekologických riešení. Chudobnejšie krajiny EÚ majú získať až 10 percent vydaných akčných povolení, proti čomu je Veľká Británia, Nemecko a Švédsko.
Únia vyhovie požiadavkám Írska ohľadne Lisabonu
Európska únia vyhovie požiadavkám Írska týkajúcich sa niektorých bodov Lisabonskej zmluvy. Včera sa na tom na summite EÚ v Bruseli dohodli lídri EÚ, čím vydláždili cestu na konanie ďalšieho írskeho referenda o novej reformnej zmluve únie. "V princípe sa dohodli," povedal. nemenovaný diplomat s tým, že detaily musia ešte počas štvrtkových rokovaní podrobnejšie prediskutovať. Nové referendum by sa malo konať do konca októbra budúceho roka, pretože 1. novembra sa končí mandát súčasnej Európskej komisie. Lisabonská zmluva by mala začať platiť s nástupom novej európskej exekutívy. Íri Lisabonskú zmluvu odmietli v ľudovom hlasovaní v júni. Írsko žiada napríklad garancie predovšetkým v oblasti vojenskej neutrality a záruky, že sa EÚ nebude zaoberať niektorými etickými normami. Írsko tiež chce mať aj po reforme Európskej komisie vlastného komisára.
(sita/afp)
Autor: Zatkli údajných extrémistov
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
