Minister - otužilec
Kým sa na denné svetlo nedostal tender za 3,6 miliardy, minister výstavby Marian Janušek akosi nebol v dennom obraze. Ale stačila jedna "banálna" maličkosť, v jeho prípade dobre zašitá nástenka a zrazu začal byť ostro sledovanou "celebritou" zo strany všetkých médií. Treba však uznať, že táto hviezdna sláva stojí aj nemalé nervy. Nakoniec sa však ukázalo, že minister je poriadny otužilec.
Len sa vžite do jeho situácie. Na mimoriadnej parlamentnej schôdzi do vás neukojená opozícia v jednom kuse vŕta a chce vás zbaviť nielen dobre zašitej nástenky, ale dokonca aj milovaného a dobre vynášajúceho ministerského kresla. Jedného so slabšou kondíciou a pošramotenými nervami by z toho všetkého mohla aj pepka klepnúť. A ak k tomu pridáme aj nízku politickú kultúru väčšiny členov opozície, ktoré vás a vášho straníckeho šéfa častujú takými provoktívnymi vyjadreniami, ako "vy ste to dotiahli do dokonalosti, ako kradnúť a parazitovať na štáte", niektorí by už boli dávno boli zutekali aj cez zavtvorené dvere. Ale nie tak minister. Ten počas svojho odvolávania opozíciou pokojne sedel, sem-tam sa usmial, nech sa opozícia pokojne vykecá, nástenka aj tak zostane i ministerské kreslo a život pôjde ďalej.
Ale keby sa náhodou situácia niekedy predsa len zvrtla, minister nenecháva nič na náhodu. Preto aj naďalej pracuje na dobrej kondícii tréningom v posilovni. Dokonca sa v Žiline zúčastnil 24-hodiného maratónu v dvíhaní 50-kilovej činky na lavičke. Ktovie, či ho pri tejto činnosti, tak ako aj pri spomínanom tendri, mohutne podporil aj Slota...
Hurá, prázdniny!
Mať dva roky prázdnin ako vo verneovke je snom každého žiaka. Mať sedem týždňov dovolenky teraz, v zime, je zasa snom bežného pracujúceho človeka. Čo nie je, raz môže byť, tak ako sa to už stalo realitou pre našich zákonodarcov. Tí si dali "pohov" už 9. decembra a potrvá im to až do 20 januára.
Kde sa na nich detičky a učitelia hrabú! Ale ak im takúto vymoženosť niekto závidí, tak je to z čírej závisti, lebo ak niekto v tomto štáte ťažko pracuje, tak sú to práve ony. Už to mimoriadne úsilie, aby sa niekto dostal medzi tých 150 vyvolených, je úmorná práca, ktorá sa musí niekedy zúročiť... A že taký poslanec, na rozdiel od ostatných smrteľníkov, má v roku len 90 dní plného pracovného času, to sa nezakladá na pravde, lebo mnohí sú okrem toho ešte aj primátormi, starostami a bohviečo ešte (samozrejme, bez nároku na odmenu), lebo ich vlastná etika im nedovoľuje brať niekoľko platov!
Okrem toho každý poslanec chodí aj po obciach na stretnutia s voličmi a vôbec má toľko roboty, že ani nevie, kde mu hlava stojí. Preto často v parlamente odsúhlasí aj zákon, o ktorom nemá ani páru... A vôbec, komu čo do toho, že ich pracovný týždeň netrvá päť pracovných dní, lebo rokovať sa začína až v utorok a v piatok po obede upratovačky už môžu utierať stoly a lavice? Apropo. A pri vymenovaní ich pracovných povinností sme zabudli prirátať aj jednu, dve, mimoriadne schôdze, ktorými im opozícia zbytočne komplikuje už aj tak komplikovaný život. A na tomto mieste treba ešte uviesť na pravú mieru, že počas rokovaní poslanci nečítajú noviny, nelúštia sudoku a krížovky, nebavia sa medzi sebou a nepozerajú holé baby na svojich laptopoch. A keď aj, koho čo do toho. Predsa majú imunitu...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
