referendum v Írsku, ba dokonca aj nad 200 miliárd eur do boja proti "kríze", čo všetko bolo v bleskovom režime schválené (víkend si nenechajú vziať!), ešte vyčnieva "klimaticko-energetický balíček". Teda, zjazdovou terminológiou, akýsi akčný plán boja proti producentom skleníkových plynov.
To, čo prekvapilo zásadne (dosť), je bezproblémový súhlas s aukciami na emisné povolenky, vykúpený ešte pred rokom nepredstaviteľnou myšlienkou, žeby celá skupina krajín, napr. východoeurópskych, dostala výnimku... Čakalo sa, že "klimaticko-energetický" balíček zostane na krku Čechom, ktorí začínajú predsedať od januára (a na polrok by ho pekne pochovali). Superagilný Francúz Sarkozy však dal dohromady konsenzus, ktorý by sa zrejme nikomu inému ani neprisnil. Jeho obsahom je totiž zásadné zaťaženie európskeho priemyslu, s obrovsky diferencovanými dopadmi pre jednotlivé krajiny (najmenej Francúzsko vysoký podiel "jadra"). Napríklad, ešte skôr, než za predsedníctva Merkelovej vznikla akási rámcová dohoda "trikrát dvadsať" (zníženie emisií o 20 percent do r. 2020), ktorú teraz konkretizovali, nemeckí politici hovorili o "vyhladovaní nemeckého priemyslu". V Košiciach zaiste mohutne aplaudujú najmä manažéri US Steelu budú mať výhovorku, prečo prepúšťať.
Fakticky ide o revolučné rozhodnutie o prerozdelení ziskov medzi odvetviami, daňových príjmov a zavedení latentného zdaňovania, ktorého "výnosmi" sa majú stimulovať producenti takpovediac "zelených" technológií a vyplácať nové státisíce nezamestnaných. Dôvodom je európsky záväzok byť svetovým lídrom v disciplíne znižovania skleníkových plynov. Povedať, že vplyv priemyselného a ľudského znečisťovania na klimatickú zmenu je sporná téza, znamená vstúpiť do najostrejšej ideologickej vojny posledných rokov. A riskovať až akési sankcie za kacírstvo, keďže v žiadnej inej téme nie sú tendencie trestať nesúhlas také očividné. Efekt balíčka z Bruselu je však pofidérny ešte i v očiach tých, ktorí inak vplyv človeka na globálnu teplotu nespochybňujú. "Úspech" Slovenska, ktoré spolu s ďalšími novými členmi vyboxovalo akúsi úľavu na časť povoleniek zadarmo, je čistá propaganda Fica, keďže pod hviezdnym nebom niet experta, ktorý by nahrubo spočítal, koľko to bude stáť. To je úplne naslepo. Jediná istota je tá, že podobne ako Pakt stability, Lisabonská agenda či napokon záväzky z Kjóta, ktoré sú vlastne "balíček" číslo jeden tohto typu a neplní ho takmer celá Európa, sú viacmenej propaganda, potvrdzovanie ideologických doktrín a zmyslu fungovania.
V súvislosti s 200 miliardami, ktoré vopchali do "protikrízového balíčka", za všimnutie stojí jeden rozpor: K planéte Zem a potomkom, ktorým ju zanecháme, cítime obrovskú zodpovednosť, avšak nie až takú veľkú, aby sme k dlhom dneška nepribalili ešte nové, ktoré im hodíme na hlavy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.