Povinné oslavy nového roku v Rusku nariadil cár Peter Veľký

Najobľúbenejšie sviatky roka v starom Ríme boli Saturnálie. Začínali sa 17. decembra a počas nich sa ľudia navštevovali, poriadali hostiny a navzájom sa obdarovávali.

Saturnálie boli hlavným sviatkom roka aj v dobách, kedy sa objavilo v antickom Ríme kresťanstvo. Prví kresťania narodenie Krista neoslavovali - veď nebolo ani presne určené - ale slávili jeho vzkriesenie, Veľkú noc.

Oslava nového života

Zimný slnovrat bol na severnej pologuli najvýznamnejšou prírodnou udalosťou. Návrat Slnka sa oddávna spájal na najrôznejších kultúrach a náboženstvách so zrodením boha. Egyptská bohyňa nebies Nut porodila v slnovrate boha Slnka Heliosa. Počas slnovratu sa podľa bájí vynoril z oceánu na východe a začal brázdiť oblohu na svojom štvorzáprahu ohnivých tátošov. Slnovrat bol spojený s mýtom zrodenia a s oslavami nového života.

V štvrtom storočí, v roku 336 pápež Liberius vyhlásil 25. december za deň Ježišovho narodenia. Tak vznikli kresťanské Vianoce a aj v ich názvoch sa objavuje slovo zrodenie v rôznych krajinách a ich jazykoch. Z pôvodného latinského "Dies Natalis Domini" (Deň narodenia Pána) sa odvodili názvy Vianoc napr. z taliančiny Natale, v španielčine Navidad, vo francúzštine Noël. Dokonca dvakrát vysloveným slovom Noël, Noël sa vo francúzskej histórii oznamovalo aj zrodenie kráľa a davy ľudí tento pokrik opakovali. Slovanské jazyky majú tiež rovnaký významný základ slova "zrodenie" ibaže má slovanskú formu: v ruštine a bulharčine: Roždestvo, v ukrajinčine: Rizdvo.

Názov Vianoce sa v severských krajinách spája s pohanskými sviatkami. Fíni volajú Vianoce Juhla, čo znamená v preklade sviatok a rovnaký základ má aj islandský názov Jól. Ten jedokonca aj v maďarskom názve Jogass, čo sa vysvetľuje tým, že maďarčina je ugrofínskym jazykom.

Anglický názov Vianoc Christmas je spojením slov Kristus a omša a nemecký Weihnachten označuje sväté noci.

Nové zvyklosti a symbolika

Pohanským oslavám slnovratu Saturnálie nepredchádzalo nič, žiadne osobitné obdobie, ani zvyklosti. Predvianočným obdobím sa stal advent, ale nie hneď so vznikom kresťanstva a oslavou Kristovho narodenia. Advent sa zrodil v siedmom alebo ôsmom storočí. Vtedy sa o ňom objavili prvé zmienky. Najprv trval nepretržite osem týždňov, nakoniec sa postupným skracovaním ustálil na obdobie štyroch týždňov. Advent sa stal pre kresťanov dobou rozjímania a príprav na dôležitý sviatok.

Ak sme spomenuli nové zvyklosti a symboly, mali sme na mysli vianočné stromčeky, betlehemy, darčeky, štedrovečerné jedlá. Zvyk ozdobovania stromčeka pochádza z Nemecka a masovejšie sa rozšíril až v 17. - 18. storočí z miest. Azda preto, že to bol nemecký zvyk, po prvýkrát ho nasledovala významná osobnosť v roku 1789 - manželka anglického kráľa Juraja III. v svojej novej domovine.

Pôvodom bola princezná Charlotta Nemka. Veľkým propagátorom ozdobovania stromčeka a vôbec stromčeka ako symbolu Vianoc, bol britský princ Albert, manžel anglickej kráľovnej Viktórie.

Na rakúskom cisárskom dvore po prvýkrát ozdobili vianočný stromček v roku 1816 a potom sa postupne začal objavovať aj v iných európskych krajinách. Vianočné stromčeky sa nielen ozdobovali, ale aj rozsvecovali po vojenských ubytovniach a lazaretoch počas prusko-rakúskej vojny.

Po rozdelení kresťanskej cirkvi na západnú a východnú si zvolili východní kresťania za deň Kristovho narodenia 6. január, čo súviselo s iným kalendárom. Preto sú aj u nás pravoslávne Vianoce neskoršie. Vianočný stromček sa však v Rusku ozdoboval na Nový rok. Táto tradícia nesúvisí s októbrovou revolúciou ani s protikresťanskou politikou sovietskej vlády, ako sa mnohí domnievajú. Zaviedol ju cár Peter Veľký, keď v roku 1699 dekrétom nariadil povinné oslavy Nového roka.

Prvý betlehem bol v jaskyni

Rozšírenejšie ako stromčeky, boli betlehemy a patrili k Vianociam v mestách aj na dedinách, spolu so zvykmi spievania kolied a vinšovaním. Ľudovo betlehemu hovorili jasličky. Prvý betlehem dal postaviť ako inscenované narodenie Krista svätý František z Assisi v jaskyni v Umbirii v severnom Taliansku v roku 1223. Svätá rodina bola v životnej veľkosti, jasle so senom a so živým oslíkom a volom. O polnoci tam slúžil omšu, ktorá sa odvtedy začala tradovať v celom kresťanskom spoločenstve. Obidvoje - stavby betlehemov i polnočná omša sa z Talianska rozšírili aj v ďalších krajinách, kde boli veľmi obľúbené najmä v 15. storočí a vrchol dosiahli v 17. a začiatkom 18. storočia. So zvykom zdobenia vianočných stromčekov začali betlehemy strácať popularitu v domácnostiach a keď sa stromčeky úplne udomácnili po prvej svetovej vojne, betlehemy stavali prevažne v kostoloch.

Na začiatku sme uviedli, že zvyk vzájomne sa obdarovať bol rozšírený počas rímskych saturalií. V Európe darčeky nosil svätý Mikuláš v predvečer svojho sviatku 5. decembra. Martin Luther chcel tento zvyk zmeniť, pretože neuznával Mikuláša a darčeky mal nosiť Ježiško. Dodnes však v mnohých krajinách nosia darčeky na Vianoce milí, starí, fúzatí muži, pripomínajúci Mikuláša, akého vytvorila v minulosti fantázia. Sú to Dedo Mráz, Papa Noël, Santa Claus, prichádzajúci zo severu na saniach so sobmi. Darčeky sa rozdávajú v predvečer Kristovho narodenia na Štedrý večer u nás, v Maďarsku, Taliansku, Nemecku, Rakúsku a ďalších krajinách v Európe.

Vianočná kuchyňa a blahoželania

Počas saturnálií v antickom Ríme ľudia oslavovali slnovrat aj hodovaním Vianočé oslavy vyžadujú aj vianočné jedlo a to je osobitnou kapitolou v každej krajine, kde ich dodržiavajú. Podľa kresťanskej tradície by sa ľudia cez deň ali počas Štedrého dňa postiť. Preto sa aj večer podávala ryba ako pôstne jedlo.

Vo Francúzsku sa traduje na štedrovečernej tabuli morka, v Anglicku a anglicky hovoriacich krajinách moriak. Zo slivkovej kaše, ktorú jedli na oslavách slnovratu a ktorá sa traduje až z keltského obdobia sa zachoval slivkový puding. Je nevyhnutnou súčasťou anglickej večere na Vianoce. Sušené slivky sa zvyknú v niektorých oblastiach pridávať do kapustnice, aj iných vianočných jedál, alebo sa z nich pripravuje slivková omáčka. Štedrovečerného kapra, morské ryby v Taliansku na Vianoce nejedli, radšej majú kapúna a preslávenú bábovku panettone s hrozienkami, mandľami a kandizovaným ovocím.

K vianočným rituálom patria aj blahoprajné pohľadnice. Nemajú dlhú tradíciu, ale ich obľuba veľmi rýchlo stúpala od roku 1843, kedy prvú gratulačnú pohľadnicu k Vianociam navrhol anglický výtvarník J. c. Horseley pre svojho priateľa H. Coleho. Namaľoval na ňu Coleho rodinu s čašami v rukách a pod obrázok napísal: Veselé Vianoce a šťastný nový rok Vám praje ... Originál pohľadnice vlastní Coleho vnučka a jej kópia je v londýnskom múzeu. Pohľadnice sa stali zberateľským predmetom, o čom svedčí zbierka Angličana Jonathana Kinga, ktorý mal koncom 90. rokov 20. storočia 163-tisíc exemplárov, ktoré vážilo niekoľko ton. Zbierku daroval King londýnskemu múzeu, kde v roku 1918 vypukol požiar a časť zbierky mu podľahla.

Vianočné i novoročné blahoželania sa zaužívali aj v krajinách, kde sa riadia iným kalendárom a vyznávajú iné náboženstvo ako kresťanské, napr. Číňania, Japonci, v Thajsku. Podobne, ako betlehemy vyhotovujú v rôznych veľkostiach aj tradičné pohľadnice. Najmenšia je zo zrnka ryže - dostal ju v roku 1929 princ Waleský. Jedna z najväčších, adresovaná prezidentovi USA Cooligdeovi v roku 1924 mala rozmery 53x84 cm.

Na ilustračných snímkach sú ukážky vianočných a novoročných blahoželaní z rôznych krajín.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.