Kostol Povýšenia sv. Kríža v obci Križovany
Križovany (okres Prešov) sa nachádzajú 16 km západne od Prešova. Dnes sú bežnou obcou, no koncom stredoveku to bolo prosperujúce trhové mestečko. O niekdajšom význame svedčia zachované pamiatky: pozoruhodná gotická veža a kostol s hodnotným gotickým oltárom, či nástennými maľbami.
Kostol aj veža boli vybudované v strede dediny (395 m n. m.) v prvej polovici 14. storočia. Jednoloďový chrám v ranogotickom slohu dokázateľne stál už v 30. rokoch 14. stor., keď tam fungovala i farnosť. Mohutnú obrannú vežu v areáli kostola ohradeného kamenným múrom postavili potom okolo polovice storočia. Na prelome 14. - 15. stor. bol interiér chrámu vyzdobený nástennými maľbami. Veža bola v 17. stor. upravená na sýpku, no v 18. stor. reštituovaná ako zvonica s kaplnkou. Kostol bol výraznejšie prestavaný iba v období renesancie, keď bol pôvodne drevený strop v lodi nahradený renesančnou krížovou klenbou. Z dôvodu úpadku Križovian ako mestečka v novoveku nebol dostatok financií, preto stavebný ruch nebol taký markantný a dodnes sa teda zachoval jedinečný stredoveký sakrálno-obranný areál.
Mimoriadne cenný inetriér
Kostol je v celej hmotnej podstate stredoveký. Pozostáva z pôvodného rovno uzavretého presbytéria, k nemu severne pripojenej sakristie a rovnako pôvodnej lode. Jeho pamiatkarsky význam spočíva najmä v interiéri, kde boli v celej svätyni a po víťaznom oblúku objavené gotické nástenné maľby. Odhalené a prezentované ostali len lepšie zachované časti na ranogotickom lomenom víťaznom oblúku.
Na južnej strane je vyobrazenie dvoch polopostáv svätcov, najskôr sv. Štefana a Ladislava, ktorí sú zasadení do gotického orámovania trojlístkovej kružby. Po východnej strane oblúka, no iba v južnom poloblúku, sú maľby rozsiahlejšie a predstavujú tri múdre panny z pôvodného cyklu podobenstva o piatich múdrych a piatich nemúdrych pannách. Figúry sú tiež zasadené do trojlístkového orámovania a pod nimi je ešte maľba neznámeho svätca. Dané maľby majú analógiu s freskami v Chyžnom z konca 14. stor., no fyzikálno-chemickým rozborom sa zistilo, že pochádzajú zo začiatku 15. stor.
Zo stredoveku sa zachoval aj vzácny gotický oltár s rôznymi maľbami na krídlach, ktorý vznikol v r. 1510-20. Jedinečné je gotické skriňové pastofórium v severnej stene svätyne, vysoké až 3 m, vo vrchole nadstavca má reliéf pelikána so zobákom zaboreným do hrude. Svätyňa je pritom krytá pôvodnou gotickou rebrovou klenbou s polygonálnymi konzolami. Južný gotický portál je zamurovaný, podobne ako okno východnej steny svätyne. Časti západného portálu s bohatou profiláciou sú uložené pri veži. Nemenej hodnotná je i krstiteľnica a zvon z obdobia renesancie.
Veža zo štvorcovým pôdorysom má pôvodné múry, len interiér a niektoré okenné otvory boli neskôr upravené. Zaklenutá je hviezdicovou klenbou zo 16.stor. a prístupná neskorogotickým portálom na prvom poschodí (s dreveným schodišťom v exteriéri). Pôvodné sú i štrbinové okná a oporné piliere. V kamennom múre, ohraničujúcom areál, sa zachovala zamurovaná stredoveká náhrobná doska z pieskovca s krížom a oblúčikovým reliéfom.
DOMINIK SABOL
dominik.sabolatlas.sk
Autor: Moruša čierna
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
