nevypadla perla. Čudujete sa, že nás doviedol až k bránam eura?
Na Slovensku vraj treba búrať dlhodobo vytváraný umelý obraz, "ako keby jedinou ambíciou politikov bolo kradnúť od rána do večera" (agentúra). Povedal Fico, predseda strany Smer. Nie je jasné, či toto obrazoborectvo má byť nová vládna priorita (asi ako "rozumný historizmus" na túto sezónu). Minimálne tri zásadné poznámky ale nestrpia odklad. Po prvé, nikto netvrdí, že kradnú od rána do večera. Všeobecne známe sú prípady, že na obed si dajú pauzu, niektorí si popoludní pospia. (Napokon už Gyurcsány v Maďarsku tvrdieval, že "klamali sme ráno, večer a v noci". Na obed odpočívali.) Takže celý deň nie, to by sme preháňali.
Po druhé, búrať obraz dlhoprstých politikov ide ten Robert Fico, ktorý, ako nikto ďalší pred ním či po ňom , urobil z kriminalizácie politických súperov pancierovú päsť na drvenie mravnej integrity odporcov. Je to ten Fico, ktorý sa napríklad päť rokov zubami-nechtami bráni žalobe Ivana Mikloša za výrok, že "vyslovujem podozrenie v súvislosti s privatizáciou SPP, že pán Mikloš je jeden z najbohatších ľudí na Slovensku, dokonca bohatší ako pán Mečiar". Všimnite si dobre; keďže dôkaz ani indíciu predložiť nevedel, Fico vyslovil "podozrenie" (resp. názor, úsudok), a dnes sa sťažuje na "vytváranie umelého obrazu". Tomu sa hovorí, že Slovensko má talent.... Čističom politiky je ten istý Fico, ktorý päť minút po vzniku Smeru, azda na prvej tlačovke, zhodnotil návrh na nákup podzvukových stíhačiek ako "jednoznačnú snahu KDH na získanie provízií z tohto zbytočného obchodu". No. To len tak cvične z hlavy, aby sme nemuseli hľadať v archíve štyridsať podobných... A tento Fico, ktorý postavil celý osobný marketing na tlačení jedinej tehly do voličskej hlavy, teda že najprv SDKÚ, a potom všetci ostatní, s výnimkou Smeru, sú gang politických vreckárov, tak tento Fico trúbi na Vianoce 2008, že niečo treba urobiť s "obrazom". No. "Osrali ho muchy", povedal by hostinský Palivec...
Po tretie. Prízrak všeobjímajúcej korupcie a klientelizmu, zachvacujúcich celú verejnú sféru, nie je slovenské špecifikum, ale naprieč scénami i spoločnosťami šíriaci sa zápach úpadku, ktorého zdrojom je prenikanie spodiny, ľudí štvrtej morálnej i intelektuálnej "cenovej skupiny", do riadiacich štruktúr moci. To je (takmer) svetový trend a daň z priamej a všeobecnej voľby zastupiteľov, ktorá sa bude už len zvyšovať. Slovenské špecifikum je však premiér, ktorý očividné zrastanie politiky s podsvetím, inštitucionalizáciu klientelizmu (a pod.) a tendre vyhlasované cez nástenky obhajuje parodickými zvolaniami, napr. že "na vojne v Iraku zarábajú firmy spojenené s viceprezidentom Cheneym, a nikomu to neprekáža", či tým, že "politika je tvrdá rehoľa, a keď ju chcete robiť, zaberie vám veľa času a zdravia". Rehoľník jeden. Hlaváči v jeho pozícii sa snažia aspoň živiť zdanie, že s hydrou ešte zápasia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
