Dvetisíc deviaty nebude rokom banality. Ba ani "vnútroeurópskej solidarity", ktorú, nesmierne invenčne ako vždy, Gašparovič vyzdvihol ako hodnotu.
Nad rámec eura, vplyvov kolapsu vo finančnom sektore či domácej politiky (k čomu všetkému bude "extra" text), sa derie z hrdla predtucha, že tento rok bude ak nie zlomový, tak zásadnejší ako bývalé. Číselná mágia nie je špecialitou autora, avšak nedá sa abstrahovať od toho, že opäť sa završuje akýsi dvadsaťročný cyklus moderných česko-slovenských dejín. 1918-1938, 1948-1968, 1969 1989, 1989-???? No. Keby nebolo príznakov, ktoré sa vznášajú v povetrí, znamenie dvadsiatky by fantáziu nešteklilo. Avšak to, čo sa prevalilo v USA i Európe v súvislosti s pádom finančných i akciových trhov, nesie znamenia epochálneho zlomu.
Napríklad, kto nerozumel symbolike, že skutočným víťazom pádu Lehman Brothers je Robert Fico, dnes už azda rozumie lepšie. Netreba veštby o "konci globálneho kapitalizmu" (a pod.). Vlna štátnych intervencií, čo sa vo svete zdvihla (a strhne aj Slovensko), pomaly rozvracia spoločensko-ekonomický systém, o ktorom autor tohto textu bol v roku 1989 presvedčený, že je nezničiteľný a znamená "koniec dejín" (Fukuyama!!). Strašiť sa nepatrí, ale... Ak, ak, v niektorej krajine, nedajbože eurozóne ako celku, spadne "rast" HDP trebárs na mínus päť percent, môžeme sa dožiť i takého prekvapenia (??), ako napr. vyhlásenie ekonomického výnimočného stavu. Špekulovať, že čo by to obnášalo, je predčasné, ale modliť sa, aby to obišlo Slovensko, azda už ani nie. Veľmi dobrá otázka po prijatí eura, isteže, je, či existuje niečo, čo Slovensko vôbec obísť môže...
Suverenita, s akou veľkí hráči eurozóny (EÚ) svojvoľne oznamovali prvé opatrenia (garancie bankám, "balíčky" pre ohrozené firmy či odvetvia), bez ohľadu na dopady na ostatných, je jasnou správou, že "vnútroeurópska solidarita" je to posledné, čo rok 2009 prinesie. Naopak. To, že prinútili Írsko zopakovať si referendum o Lisabonskej zmluve, je nielen arogancia, ale i veľký krok do tmy. Pretože, ak Lisabon Írí aj druhýkrát odmietnu, čo je stále pravdepodobnejšie, v súbehu s globálnou recesiou sa EÚ začne vulkanizovať a praskať vo švoch. Do toho prichádza predpoveď, že s Obamom USA z Európy vycúvajú, až nový prezident príde na to, že Bush bol iba zámienkou, aby nemuseli posielať vojakov do Afganistanu a "transatlantizmus" stratil v recesii ekonomickú podstatu.
To všetko vytvorí rámec tomu Slovensku, kde vládne azda jediný z európskych lídrov, ktorému percentá nerobia žiadnu starosť. "Etatista" z presvedčenia a duše, Robert Fico osobne, bude pomaly zisťovať, že jeho najsmelšie sny sú s náladami doby v, takpovediac, vesmírnej harmónii. I s ohľadom na blízkosť zvratu v Česku, kde návrat komunistov k moci visí už len a výlučne na niti od Paroubkových gatí, si preto do roka 2009 môžeme len želať, aby na Slovensku politický "cyklus 20" nezabral...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
