Kremeľ a Kyjev si ale vyberajú na meranie síl zásadne január. To je už klasika. Menej už sedemdesiatpercentný výpadok dodávok, čo je historický rekord.

Hoci akési hrozby boli už koncom roka, toto je priamy a plný zásah, aký sa čakať nedal. Skôr než si niečo povieme k "stavu núdze", ktorý vyhlásil SPP obratom, zaželajme si (ex post PF 2009), len aby už horšie nebolo. To, čo predviedol Gazprom (Kremeľ, Putin, KGB), teda zníženie dodávok "o objem ukradnutý Ukrajinou, to jest 65 miliónov metrov kubických" (Alexej Miller), je nehoráznosť, aká je neprípustná medzi civilizovanými krajinami. Cez Ukrajinu sa proste tranzituje plyn aj do štátov, ktoré s ich sporom nemajú nič do činenia a svoje zmluvné povinnosti si plnia. Tu o nič menšie, než demonštráciu arogancie a svojvôle východnej mocnosti. Kým vyhrážka Kremľa, že "ak sa nedohodnú, aj Európa výpadky dodávok pocíti", vyzerala pred 2 týždňami ako taktická hrozba, takáto realizácia je čistý škandál. Je pravda, že Rusi nemajú prečo dotovať plyn pre Ukrajinu, avšak tento argument by mal asi dvadsaťkrát väčšiu silu, keby v cenovej politike voči štátom bývalého ZSSR nerozlišovali priateľov a nepriateľov z princípu. To však nerobia.

Iste, ani Kyjev nie je bez viny, kus plynu zrejme vykradol. Do dvojstranných zmlúv nikto nevidí a ich hermetické utajenie môže byť aj dôvod, prečo sa ani Juščenko a spol. neusilovali o európske sprostredkovanie skôr. To nevieme. Podstatnejší je kopanec, ktorý by mal viesť k precitnutiu: Energetická bezpečnosť, extra zvlášť "východného krídla" Európskej únie (čo je, mimochodom, jedna z priorít českého predsedníctva) , visí na šnúrke od gatí Putina (Medvedeva a spol.). Teda garnitúry, ktorá posúva vnútorné pomery v Rusku presne opačným smerom, než je liberálna demokracia, a v zahraničnej politike pochopila, že v plyne a rope má rovnakú, ak nie väčšiu silu, než v jadrových hlaviciach.

Môžeme viesť múdre reči, že na európskych peniazoch za energie visí celý rozpočet ropného a plynového emirátu, zvaného Ruská federácia. Avšak na pocit, že sme na tomto "najbližšom východe" vitálne závislí, si zvykajme špeciálne na Slovensku. Hoci najhoršie sú postihnuté údajne Bulharsko s Macedónskom, "stav núdze" vyhlásilo len a výlučne Slovensko. To Slovensko, ktorého premiér ak sa stretne s akýmkoľvek Rusom (Putin, Zubkov, Lavrov), sa mu tak vlichocuje do priazne, až sa dvíha, hm, potrubie v žalúdku.... Česi, Maďari i Poliaci majú problém, ale nie krízu, keďže ohlasujú schopnosť výpadky aj v tomto objeme kompenzovať. Pokiaľ menej plynu, teda, hm, "reguláciu" (obľúbené slovo premiéra) pocítia slovenskí podnikatelia a domácnosti, môžu dať trestné oznámenie na všetkých tých politikov, ktorí smrteľnú závislosť štátu na jednej trase a jednom dodávateľovi doviedli až k januáru 2009. Pričom agent KGB v Kremli je zárukou, že to nemusí byť posledné slovo.