eurobankovkami.

V súvislosti s prechodom na inú menu sa azda niektorí zamyslia nad tým, či bola niekedy v dejinách podobná spoločná či celoeurópska mena.

Dve menové únie

V dobe antického Ríma sa v prvých štyroch storočiach nášho letopočtu používali na väčšine rímskych území rímske solidy a dináre. Neskoršie boli tiež snahy o jedno platidlo vo viacerých krajinách, hoci v menšom meradle, ako v starom Ríme. V roku 1861 bola vytvorená menová únia štyroch štátov: Francúzska, Belgicka, Švajčiarska, Grécka a trvala do dvadsiatych rokov 20. storočia. Spoločným platidlom boli základné zlaté a strieborné mince všetkých štyroch krajín.

V sedemdesiatych rokoch 19. storočia sa o jednotnú menu pokúsila aj únia škandinávskych štátov ale rozpadla sa v roku 1924 po odchode Švédska. Ani jedna nebola v takom rozsahu, ako je súčasná európska menová únia.

Prvý návrh neprešiel

Anglická skratka pre Európsku menovú úniu (European Currency Unit) je ECU a pôvodne bol aj navrhnutý takýto názov pre novú menu v celej Európe. Práve názov ECU vyvolal najprv medzi predstaviteľmi Francúzska a Nemecka polemiku, v ktorej Nemecko protestovalo proti tomuto názvu, lebo ním sa označovala v minulosti francúzska minca. Nebolo by správne, aby ostatné európske štáty, ktoré mali tiež svoje historické mince, používali francúzsky názov "ecu". Na stretnutí európskych štátov v roku 1995 sa proti tomuto návrhu postavili a odmietli aj iné názvy, odvodené z historických platidiel (koruna, dukát a iné). S týmto stretnutím sa spája aj rázny protest bývalého nemeckého kancelára Helmuta Kohla proti názvu "ecu". Prehlásil, že pre Nemecko je neprijateľný, pretože pri vyslovení "ein ecu" znie rovnako ako "eine kuh", čo je nemecký výraz pre kravu a to je urážlivé.

K všeobecnej spokojnosti dostala nová mena názov "euro", ktorý nemá historické súvislosti, ale vyvoláva predstavu Európy.

Autor: som

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.