vianočné sviatky cirkvi východného obradu, ktoré sú oneskorené oproti rímsko-katolíckym Vianociam, pretože sa riadia podľa Juliánskeho kalendára.
Rok 2009, ktorý sme začali písať v Európe, USA a v svetovej obchodnej korešpondencii, nie je jediným letopočtom. Niektoré náboženstvá počítajú roky ináč.
Reforma Juliánskeho kalendára
Juliánsky kalendár sa zaviedol r. 46 pred n. l. po zreformovaní starorímskeho kalendára Júliusom Caesarom, na počesť ktorého ho tak pomenovali. Niekoľkokrát ho dali vylepšiť astronómom a matematikom a v 6. storočí sa za základ letopočtu určil rok Kristovho narodenia. Na Juliánskom kalendári bolo stále čo zlepšovať aj po poldruha tisícročí. Významná reforma sa uskutočnila v roku 1582, kedy v kalendári opravili niektoré nepresnosti. V 16. storočí tento kalendár o desať dní predstihol prírodný rytmus, daný obiehaním Zeme okolo Slnka. Preto z neho vypustili desať dní, ktoré boli navyše. Priestupné zostali v ňom roky deliteľné štyrmi a letopočty končiace dvoma nulami sú priestupné iba vtedy, ak sú deliteľné číslom 400. Priestupným rokom bol napr. rok 1600 a 2000, nie však roky 1700, 1800 a 1900. Kalendár dal zreformovať pápež Gregor XIII. (1502 - 1585) a táto gregoriánska reforma nadobudla platnosť bulou Inter Gravissimas, vydanou 24. februára 1582. Podľa reformy v tom istom roku po 4. októbri nasledoval dátum 15. október. Reformu prijali katolícke štáty ako Taliansko, Španielsko, Portugalsko, Poľsko, Francúzsko v októbri 1582, nemecké katolícke krajiny o rok neskôr. Protestantské krajiny prijímali reformu postupne po rokoch, Veľká Británia až v roku 1753. V Rusku bol Gregoriánsky kalendár zavedený v r. 1918, v Grécku roku 1924. Používa sa dodnes. Pravoslávna cirkev ho neprijala, pretože neuznáva pápeža a naďalej sa riadi Juliánskym kalendárom v náboženskej sfére.
Cirkevný aj oficiálny
Gregoriánskym kalendárom sa riadia oficiálne správne úrady aj v Číne (od r. 1912), ale sviatky a slávnosti podľa tradičného lunárneho kalendára. Podľa neho sa začína rok vtedy, keď Mesiac vstupuje do znamenia Vodnára, čiže v posledných dňoch nášho mesiaca január, alebo v polovici februára. V tomto roku bude mať čínsky rok dátum 4707. Každý rok je v znamení niektorého zvieraťa, napr. Hada, Tigra, Opice a kombinujú sa tiež prírodné prvky: zem, voda, kov, drevo, oheň.
Tibetskí budhisti počítajú svoj kalendár od založenia tibetského kráľovstva. Preto majú teraz rok 2136. Je silno ovplyvnený astrológiou a spája sa s 12 zvieratami. Dni sa začínajú východom Slnka a nie nultou hodinou, ako napr. v Európe.
Židovský kalendár má ako základnú jednotku tiež deň, ale končiaci sa západom Slnka. Nový rok sa začal v Izraeli oficiálne podľa Gregoriánskeho kalendára, no v náboženskom letopočte je to rok 5770. Kalendár musí byť tak zostavený, aby tesne po sebe nenasledovali v jednom týždni dva sviatky a aby iný sviatok nenasledoval po šábese. Šábes je siedmy deň v týždni. Pre Židov sviatočný deň, symbolizujúci prechod do posvätného času. Začína sa v piatok po západe Slnka a pokračuje v sobotu. Počas šábesu je zakázaná akákoľvek pracovná činnosť.
Islamský letopočet
Základom islamského letopočtu sa stal rok 622, kedy sa uchýlil Mohamed do exilu do Mediny, kam ušiel z Mekky. Moslimovia nemajú teraz rok 2009, ale žijú v roku 1429. Islamský letopočet s dátumom 1430 sa začne v marci 2009.
Aj jordánski Moslimovia majú islamský kalendár, takže teraz majú tiež rok 1429. Etiópčania sú kresťania, no neriadia sa Gregoriánskym kalendárom ako katolíci, ani Juliánskym, podľa ktorého sa riadili na začiatku 20. storočia. Majú vlastný kalendár, ktorý sa začína o sedem rokov neskôr ako náš letopočet. Keď je u nás rok 2009, oni majú rok 2002. Vychádzajú totiž z toho, že Ježiš Kristus sa narodil o sedem rokov skôr a nie vtedy, ako to uvádza Gregoriánsky kalendár. AJ niektorí historici tvrdia, že deň jeho narodenia bol určený nesprávne a podľa gregoriánskeho kalendára by bol Pilát Pontský v čase, kedy Ježiša ukrižovali, mŕtvy až dva roky. Nikto však nevie, či časový posun je sedem alebo päť rokov, ba možno iba tri, ako sa často uvádza.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
