Marcinko verí, že raz budú aj v seniorskej reprezentácii

Sportnet|8. jan 2009 o 00:00

Slovenská hokejová reprezentácia do dvadsať rokov prekročila na šampionáte v Kanade svoj tieň. Pred turnajom sa v súvislosti s ambíciami hovorilo

predovšetkým o tom, aby sa náš výber vyhol bojom o záchranu, nakoniec celkom nečakane bojoval v Ottawe o medailu. Slováci nakoniec skončili štvrtí, ale aj toto umiestnenie je druhé najlepšie v ére samostatného Slovenska.

KOŠICE. Po boku trénera Štefana Mikeša stojí v reprezentačnej dvadsiatke od posledného leta ako asistent Miroslav Marcinko z Košíc. Aj on prežíval kanadskú púť Slovákov intenzívne. Obrovskú radosť mal po víťazstve 3:2 po samostatných nájazdoch nad Fínskom, lebo tento výsledok zabezpečil našim postup do štvrťfinále. V ňom Slováci senzačne vyradili Američanov, pasovaných za kandidátov na zisk titulu. V semifinále so Švédskom ani v boji o bronz s Ruskom sa už prekvapenia nekonali, napriek tomu tento šampionát priniesol podstatne viac pozitív ako predchádzajúce. Miroslava Marcinka sme hneď po návrate na Slovensko požiadali o rozhovor.

Dvadsiatka sa postarala o niekoľko pekných zážitkov pre fanúšikov hokeja. Vydoloval tento tím zo seba maximum?

"Určite, aspoň vzhľadom na to, čo bolo v jeho schopnostiach. Pred šampionátom sme mali isté ciele. Po rokoch, keď Slovensko vždy len bojovalo o záchranu, sme chceli postúpiť zo skupiny. Chlapcom sme verili. Na takýchto turnajoch rozhoduje aj vôľa, chcenie, úsilie, ale aj šťastie, nielen hokejové schopnosti. A treba dodať, že na to, aby sme postúpili do finále, nám chýbali sily."

Cestu do finále vám zahatalo Švédsko. Po dvoch tretinách ste viedli 2:1. Súper bol však podstatne aktívnejší, rýchlejší, pred našou bránkou zatápal veľmi často. Dali sa vôbec zastaviť sebavedomí severania?

"Mali sme to dobre rozohrané. Po dvoch tretinách vyhrávali. Ťažko je polemizovať nad tým, čo by bolo, keby sme to vedenie udržali do 50. minúty. Inkasovali sme však a na našej hre bolo badať, že hráči sú unavení. Proti USA sme zápas dohrávali so štyrmi obrancami, aj útočníci toho mali dosť. Švédi mali mužstvo kvalitatívne na vyššej úrovni, to treba objektívne priznať. My sme sa to snažili kompenzovať bojovnosťou. Ako som však povedal, svoje spravila vyšťavenosť hráčov."

Hrdinom sa stal brankár Janus. Vedeli ste už pred turnajom, že v zámorí chytá veľký slovenský talent, alebo do istej miery prekvapil svojimi výkonmi aj vás?

"Jara Janusa sme mali v tíme aj v lete, počas prípravy. Zo zámoria o ňom išli veľmi dobré správy. My sme do turnaja vstupovali s tým, že máme dvoch vyrovnaných brankárov, Janus odviedol kus dobrej práce a výkonmi pomohol aj ostatným. No brankár by mal na mužstvo pôsobiť presne tak ako on. Ak je spoľahlivý, aj ostatní si viac veria a hrá sa im inak."

Janus sa dostal ako prvý Slovák v histórii na šampionáte do All Stars. Aký podiel má podľa vás na tom, že ste hrali o medaily?

"Určite má podiel na úspešnom vystúpení. Ale prvoradý je kolektív, s tým sme aj mužstvo skladali. Od začiatku júla bola naša predstava jasná - dať dokopy dobrý tím, kde sa každý podriadi mužstvu a aj lídri budú pracovať pre kolektív. Janus zachytal veľmi dobre, splnil svoju úlohu."

Tretím najlepším strelcom turnaja sa stal Tomáš Tatar zo Zvolena. Zaznamenal sedem gólov. Zvláštne je, že v slovenskej extralige nedával o sebe vedieť takým výrazným spôsobom.

"Tatar je šikovný útočník. Ak by hrával extraligu za dvadsiatku, mal by ešte viac priestoru a aj možnosť strieľať viac gólov. Rozhodol sa však hrať vo Zvolene. V Púchove by bol vyťažený oveľa viac, verím len, že po majstrovstvách sveta budú v klube jeho schopnosti využité omnoho viac, aby dal o sebe výraznejšie vedieť aj v extralige."

Hoci sa vraví, že slabinou slovenského hokeja je hra v presilovkách, v tejto činnosti ste boli tretím najlepším tímom s takmer 29-percentnou úspešnosťou. Čím si to vysvetľujete?

"Aj nás teší, že presilovky nám vychádzali. Dlhodobo sme im v Púchove venovali dosť času. Stále sa vraciam k projektu dvadsiatky, lebo aj vďaka nemu viacero vecí v Ottawe klapalo. Tie presilovky nám išli aj po zmene veľkosti ihriska. Kanadské bolo hlbšie, bolo tam viac priestoru v súperovej tretine, aj to malo vplyv na využívanie presiloviek."

Máte pocit, že tento výsledok presvedčil aj tých, ktorí projektu reprezentačnej dvadsiatky pôsobiacej v extralige neboli naklonení priaznivo?

"Verím, že projekt dvadsiatky bude po tomto šampionáte považovať za dobrý ešte viac ľudí. Neviem si predstaviť, že by sme mali v Kanade hráčov pôsobiacich v juniorskej exralige, ktorí sa zídu dva týždne pred turnajom. Alebo hráčov, ktorí by síce boli v extraligových mužstvách, no hrávali by podstatne menej ako v Púchove. Svetový hokej je niekde celkom inde. Dlhodobá príprava dvadsiatky sa vyplatila, chlapci na sebe pracovali. Mali sme veľa neprajníkov, verím, že po Kanade ich ostane málo, lebo v tom projekte treba rozhodne pokračovať. My sa nemôžeme porovnávať s Kanadou, ktorá mala na šampionáte hráčov z prvého či druhého kola draftu NHL. Kanada má z čoho vyberať, aj Rusko, USA, Švédsko. Sú na celkom inej úrovni. Individuality sa porovnávať nedajú. Sme malá krajina, konkurencia u nás je malá."

Budú raz oporami seniorského reprezentačného mužstva Slovenska aspoň niektorí členovia partie, ktorú ste mali v Kanade?

"Verím, že viacerých hráčov, ktorí boli v Ottawe, čaká dobrá budúcnosť. Nevravím, že do seniorskej reprezentácie sa prepracujú o rok. Chce to čas, je na hráčoch, ako zúročia tento výsledok, azda im v kariére pomôže. Okrem dvoch zažili atmosféru majstrovstiev sveta všetci po prvý raz, hádam sa aspoň niektorí dostanú aj na seniorský šampionát. Viacerí na to predpoklady majú, záleží od nich, ich úsilia."

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Marcinko verí, že raz budú aj v seniorskej reprezentácii