Korzár logo Korzár
Streda, 27. marec, 2019 | Meniny má Alena
Nájdete nás na webe

Micheľ: Taká ponuka sa neodmieta!

TOMÁŠ PETROn Úspešnejšieho futbalového rozhodcu, akým bol Ľuboš Micheľ, Slovensko tak skoro nebude mať. Napokon, rozhodovať finálové zápasy Pohára

TOMÁŠ PETRO

n Úspešnejšieho futbalového rozhodcu, akým bol Ľuboš Micheľ, Slovensko tak skoro nebude mať. Napokon, rozhodovať finálové zápasy Pohára UEFA, Ligy majstrov, Pohára konfederácii, zúčastniť sa trikrát na ME, dvakrát na MS, nie je bežná udalosť ani pre niektorých arbitrov z futbalovo veľkých krajín. A to mal Micheľ možno päť plodných rokov ešte pred sebou, keď v októbri predčasne ukončil kariéru. Štyrikrát po sebe bol v najlepšej trojke rozhodcov na svete. Ktovie, či sa zo Slovenska vôbec niekto niekedy pochváli takouto bilanciou. Skôr to na najbližšie päťročnice vyzerá na utópiu. Micheľ pár dní po skončení kariéry prijal ponuku na riaditeľa medzinárodného úseku v ukrajinskom klube Šachťar Doneck. Cez sviatky bolo viac voľna a teda i príležitosť podebatovať o uplynulých hektických týždňoch.

Ako vlastne došlo k vášmu angažovaniu do Donecka. Naozaj ste tam išli na vyšetrenie s achilovkami?

- Áno. Od jedného ukrajinského rozhodcu som dostal kontakt, že v Donecku majú jedného odborníka Paca Biosca , ktorý je z Barcelony a dlhé roky pracoval v Španielskom futbalovom zväze. Na Slovensku som bol za MUDr. Jackom a bol som rozhodnutý, že pôjdem na operáciu. Na základe telefonátu som ešte odletel odkonzultovať celú vec do Donecku. Keď má pred sebou človek zásadné rozhodnutie, tak si chce z viacerých strán vypočuť názory. UEFA nedávno vyhodnotila, že Šachťar má najlepšie vybavené medicínske stredisko. Samozrejme, prezident Šachťaru sa dozvedel, že som tam, tak sme sa stretli. Práve v tom čase tam bol duel Ligy majstrov, medzi domácim celkom a Sportingom Lisabon. Šachťor už dlhší čas hľadal nejakého človeka, ktorý má nejaké meno v európskom futbale a mohol by reprezentovať klub navonok. Doneck má veľké ambície a doteraz ho stále považovali len ako lokálny klub. Prezident sám cítil, že mu chýba človek, ktorý plynulo rozpráva anglicky a je rešpektovaný vo futbalových kruhoch. V hre boli viaceré mená a boli i pokusy niekoho angažovať na tento post, no jeden nebol voľný, druhý už bol starý, tretí to už nechcel robiť... Získať kvalitného človeka do Donecka je podstatne ťažšie, ako získať človeka do Bayernu Mníchov. Rovnaký problém je i z hráčmi. Problém nie je vo financiách, lebo Šachťar kúpil hráča i za 20 miliónov, no problém je v tom, že nie každý hráč pôjde do Donecka. Taký Beckham či Ronaldinho by do Donecka nešli. Klub je trochu od ruky, mimo Európy a aj príchody posíl sú z tohto dôvodu limitované. Ďalším problémom je jazyková bariéra. Nájsť dnes v Európe niekoho, kto hovorí plynulo rusky i anglicky a je známou tvárou vo futbalovom svete, nie je až také jednoduché. Tých tvárí nie je až tak veľa na výber. Na stretnutí s prezidentom sme sa dohodli možno ani nie za päť minút.

Ako prebiehali rozhovory s Rinatom Achmetovom, údajne najbohatším človekom v Európe? Môžete prezradiť nejaké detaily?

- Určite je bohatý. Ak niekto dokáže zo svojho vrecka zaplatiť 350-400 miliónov dolárov za výstavbu nového štadióna, bez štátnej podpory, tak nemôže byť chudobným človekom. Stretli sme sa v centre mesta v jeho luxusnom päťhviezdičkovom hoteli. Na tomto pracovnom stretnutí bola voľná debata o futbale. Rinat Achmetov strašne miluje futbal a dokáže o ňom debatovať hodiny. Má obrovský prehľad o mužstvách, chrlí štatistiky, čo ma samého prekvapilo. Niektorí iní prezidenti sú tiež bohatí, no futbal majú ako svoj koníček a nevyznajú sa v ňom až tak detailne. U Achmatova je to iné. Priznám sa, že keď som s ním mal nejaké sedenia a debaty, tak skutočne, človek sa na stretnutia s ním musí dobre pripraviť. O futbale vie všetko a navyše má analytickú pamäť, takže všetko si vie rozanalyzovať. Veľa si pamätá z histórie, zápasy, mužstvá. Preňho je futbal momentálne všetkým. Veľmi ho prežíva. Ak má čas, chodí na tréningy za mužstvom, lieta na zápasy vonku. Pri stretnutiach s ním, som hneď pobadal, že v tomto prípade nejde o koncepciu na rok-dva, ale na dlhé obdobie. Navyše v Donecku okrem futbalu nie je žiaden šport na vyššej úrovni. Každý, kto pracuje vo futbale má v meste rešpekt, hráči sú tu ikony. To mi imponovalo. Aj vzhľadom na to, čo sa odohralo na Slovensku voči mojej osobe. Povedal som si, pôjdem tam a budem pracovať tam, kde si ma ľudia vážia. Keď som bol na prvom zápase, ľudia ma spoznávali, podávali ruky, chceli sa fotografovať, cítil som sa príjemne.

Spomínali ste, že Achmetov má dobrú pamäť. Ako vás mal zafixovaného?

- Nikdy pred tým som sa s ním nestretol na nejakej debate. Priamo sme sa stretli raz, keď som rozhodoval zlatý zápas medzi Dynamom Kyjev a Šachťarom. Oba tímy mali v tabuľke rovnaký počet bodov i vzájomné zápasy. Bola dohoda, že v takom prípade rozhodne finálový zápas - golden match. Rozhodoval som ho v Krivom Rogu v roku 2005. Šachťar vyhral 2:1 po predĺžení. Bavili sme sa aj na túto tému. Oba tímy sú absolútnou špičkou na Ukrajine. Niečo, ako Barcelona a Real Madrid v Španielsku. Samozrejme, v menšom. Vlani vyhral Šachťar všetko - ligu, pohár i Superpohár.

Naozaj ste sa dohodli za päť minút?

- To bola prvá debata. Na druhý deň sa ma otvorene spýtal, či by som chcel pracovať pre klub. Povedal som, že áno. V budúcnosti by som si vedel predstaviť moju prácu v tomto klube. Vzápätí sa ma opýtal, či by som nechcel pracovať hneď. Klub hrá v Lige majstrov a cítil akútnu potrebu človeka, ktorý by na úrovni medzinárodných vzťahov reprezentoval klub. Povedal som, že si zoberiem čas na rozmyslenie. Na ďalší deň sme sa opäť stretli a prišiel i generálny riaditeľ klubu. Bavili sme sa už o konkrétnych veciach, mojich predstavách, dĺžke kontraktu či finančných záležitostiach. Dohodli sme sa za päť minút.

Momentálne ste boli na rozhodcovskom výslní. Štvrtýkrát po sebe ste sa ocitli v najlepšej rozhodcovskej trojici na svete. Roky ste pracovali na svojom kredite a teraz ste sa dostali do štádia, že ste ďalších päť rokov mohli byť na totálnom výslní a mohli si hovieť v rozhodcovskom zbore, ak to nadľahčíme. Boli ste rešpektovanou osobou s veľkým renomé a zrejme by vám neušla účasť na MS 2010. Muselo ísť o veľmi silnú motiváciu vzdať sa možno najlepších rokov na rozhodcovskej scéne a vstúpiť do funkcionárskych vôd.

- Rozhodcovský život nie je nikdy o hovení si v perinke. Stále je to drina a každý zápas môže byť kritický, ktorý 'zlomí väzy'. Navyše ja som nepochádzal z futbalovo silnej krajiny, ktorej tímy by hrali na MS, ME či v Lige majstrov, Pohári UEFA. Bol som teda veľmi univerzálne použiteľný. Stále som dostával tie najťažšie zápasy - Real Madrid, Manchester, Chelsea a podobne. Išlo o zápasy, ktoré boli mediálne veľmi sledované. Podobne to bolo aj na ME. Keď sme sa rozhodcovia medzi sebou bavili, kto by nechcel aký zápas, tak rezonovali dva: Švajčiarsko - Turecko pre svoju históriu z barážového dvojzápasu, keď sa hráči oboch tímov pobili a Taliansko - Francúzko. Repríza finále MS 2006. Nik nechcel tie zápasy. Dostal som nomináciu na oba súboje... Hlavným dôvodom bol môj zdravotný stav. Ak by som bol zdravý, určite by som rozhodoval do 45 rokov. Už dávnejšie som povedal, že skončím vtedy, keď sa budem fyzicky trápiť. Ta chvíľa prišla. Po každom tréningu som cítil celé telo - raz achilovka, inokedy ma ťahal sval, potom bolela chrbtica. Už som badal, že v porovnaní s mladšími kolegami som ťahal za kratší koniec. Už to nebolo ono. Po ME som mal achilovku tri týždne v dlahe. Myslel som si, že to pomôže, no bolesť sa neustále vracala.

Bola ponuka od Šachťaru jedinou?

- Pred tým som už mal určité náznaky. Ja sám i niektorí ľudia by si ma vedeli predstaviť na manažérskych postoch. So svojím meno a renomé som sa nebál o svoju budúcnosť. Vedel som, čo dokážem a že sa môžem uplatniť v európskom futbale. Mohol som pokračovať ako delegát, ale zdalo sa mi to málo dynamické. Mám 40 rokov a sedieť na tribúne... Keby som mal 50-55 rokov, vedel by som si predstaviť robiť delegáta.

Dá sa o tejto ponuke povedať, že sa neodmieta?

- Určite áno. V prvom rade je to pre mňa šanca zostať v Lige majstrov. Klub hral posledných päť sezón v Lige majstrov. Môžem pracovať v podmienkach, kde je ekonomické prostredie stabilné. Môžem sa koncentrovať len na futbal, výkon a úspech. To ma motivuje.

Počuli sme o piatich miliónoch eur na tri roky...

- Okolo mojej osobe sa v poslednom čase povedalo a popísalo toľko vecí, že sa musím smiať. V kontrakte mám klauzulu, že o finančných veciach sa nemám baviť, lebo je to porušenie zmluvy. Tým pádom, ja som to nikomu nepovedal. Zaujímavé, že takéto veci vznikajú. Asi je to prirodzený stav, nebránim sa tomu, ale určite to nie je pravda. Kontrakt vôbec nie je podpísaný tak, že som dopredu dostal nejaké peniaze, ako som už stihol počuť. Poviem to tak: zarobím viac, než rozhodca. Určite by som nešiel od rodiny, keby sa mi to aj ekonomicky neoplatilo. Po druhé, kontrakt je postavený tak, že ak budem pracovať kvalitne, mužstvu sa bude dariť a budú výsledky, je možnosť, že kontrakt bude v budúcnosti navýšený. O konkrétnych peniazoch sa nebudem baviť. Je pravda, že Šachťar je bohatý klub, no táto suma je pritiahnutá za vlasy. Môže to byť kontrakt pre trénera alebo hráča, no treba brať na zreteľ, že ja som radový zamestnanec, hoci riaditeľ jedného z úsekov.

Ale na druhej strane ste známa persóna, máte veľmi dobré meno a ako ste spomínali, veľa takých futbalových osobností, čo ovládajú angličtinu, ruštinu a išli by do Donecka, tiež nie je.

- Nepracujem zadarmo. Poznám svoju cenu a hranicu, ale určite to nie je v takejto polohe.

Vyhovuje vám tento post, alebo ste mali inú predstavu?

- Vyhovuje mi. Mám však niekedy pocit, že som málo vyťažený. Hľadám si ďalšie možnosti, kde by som sa mohol uplatniť - či už v oblasti mládežníckej akadémie, alebo v oblasti skautingu. Najmä oblasť východnej Európy by som mohol dobre rozpracovať, lebo v každej krajine mám dobré kontakty. Napríklad robiť skauting na Slovensku. Najnovšie sa v našej lige objavili zaujímaví hráči ako Kweuke, Matič či Milinkovič.

Pýchou klubu má byť čo nevidieť novučičký 50-tisícový štadión Donbass Arena.

- Majú ho dokončiť v lete. Domáci ho volajú diamant a skutočne je to futbalový klenot. Ak by som porovnával, tak je na úrovni štadióna Schlake 04. Bude to jeden z najmodernejších štadiónov v kategórii elite, čo je viac než päť hviezdičiek. Môže sa teda na ňom odohrať i finále Ligy majstrov. Perfektné je i tréningové a medicínske centrum na báze.

Aké máte zázemie v klube a čo všetko máte k dispozícii?

- Spolupracujem s generálnym sekretárom a ešte s jedným človekom, ktorý má tieto veci na starosti. Ak potrebujem, mám k dispozícii ešte jednu sekretárku. Zatiaľ sa tento kolektív buduje. Akonáhle by som cítil potrebu doplniť ho, nie je problém. Zatiaľ necítim túto potrebu. Čo sa týka leteniek, mám k dispozície také, vďaka ktorým môžem raz za týždeň letieť domov. Pri služobných cestách nie je najmenší problém. V piatok som letel do Donecka a už v nedeľu (včera, pozn.) som letel do Londýna, pretože hráme stretnutie v Pohári UEFA s Tottenhamom Hotspur, tak idem vybavovať všetky záležitosti okolo zápasu - pozrieť hotel, skontrolovať štadión, zabezpečiť transport, stretnem sa s našim trénerom, aké má požiadavky, rovnako tak i s predstaviteľmi domáceho klubu. Pri odvete sa zasa stretnem s ľuďmi Tottenhamu Hotspur. K dispozícii mám telefón, notebook, čo už je štandard, i automobil Volskswagen Passat.

Ako sa vám pozeralo na stretnutie spolu s prezidentom FC Barcelonom Joan Laportom vo VIP lóži, ktoré by ste možno donedávna sám rozhodovali na hracej ploche?

- V tejto súvislosti spomíname na zaujímavé historky. Pred zápasmi Ligy majstrov sú oficiálne obedy a vždy na nich spomíname. Inak to nebolo ani v Barcelone. Je to celkom príjemné. Pred tým, hoci sme vedeli o sebe, sme sa nestretávali, teraz spolu komunikujeme. S Laportom som sa pred tým stretol raz. Zhodou okolností asistent Igor Šramka na Nou Campa končil s aktívnou činnosťou. Vtedy prišiel pán Laporta, poďakoval sa mu a doniesol nejaké suveníry. Teraz sme sa stretli na partnerskej úrovni. Samozrejme, človek ho rešpektuje, ako prezidenta FC Barcelona. Sú to veľmi priateľskí a otvorení ľudia. Ale nielen v Barcelone. Na ranných mítingoch je vidieť, že ľudia majú zafixovanú moju tvár, meno, spoznávajú ma. Vzťahy sú uvoľnenejšie, vážnejšie veci sa obrátia na srandu. V prípade stretnutia v Barcelone, išlo prakticky o priateľský zápas, domáci mali postup do ďalšej fázy Ligy majstrov istý, my tak isto do Pohára UEFA. Na tribúne to tak aj bolo badať. Bolo to priateľskejšie a uvoľnenejšie.

To je síce pravda, no pravda je i tá, že od konca augusta až doteraz prehrala FC Barcelona jediný zápas...

- A bolo už vtedy vidieť určité rozladenie. Domáci by určite boli spokojní s remízou, rovnako ako my. Zostava, ktorý postavil Guardiola, bola z hráčov, ktorí čakajú na svoju šancu. Až sa mi zdá, že domáci s tými mladými to prehnali a trochu nás podcenili. Za stavu 1:3 bolo vidieť aj nervozitu na VIP tribúne. Fanúšikovia začali pískať, tréner Barcy poslal na ihrisko skúsenejších hráčov, aby zvrátili vývoj zápas, no prehre 2:3 nezabránili. My sme využili šancu, ktorú nám Barcelona poskytla.

Aké boli reakcie z FIFA a UEFA, že ste skončili? Kdesi sme zaregistrovali, že tieto federácie nie sú dvakrát nadšené, keď bývalí rozhodcovia skončia v službách známych klubov.

- Ja som nikdy nepodpísal zmluvu, že budem rozhodcom do konca života. Predo mnou už bolo iks prípadov, keď rozhodcovia po skončení aktívnej činnosti pracovali v prospech klubov. V našej bulvárnej tlači som sa dočítal, že FIFA ma vylúči zo svojich radov... Na Slovensku sa už okolo mojej osoby popísalo toľko hlúpostí... Potom by ani naopak nebolo možné, aby bývalý hráč, či predstaviteľ klubu, pracoval v komisii vo FIFA. A sú tam takí - napríklad Franc Beckenbauer. Ide vyložene o slovenskú zvrátenú vykonštruovanosť. UEFA i FIFA si vážia ľudí, ktorí niečo dokázali. Dostal som list od predsedu komisie rozhodcom FIFA a UEFA Španiela Villara Llonu, ktorý mi osobným listom poďakoval, vyzdvihol, že som v posledných rokoch patril medzi najlepších svetových rozhodcov a že mi drží palce na novom pôsobisku. Všetci to berú normálne, len u nás sa vytvára... Asi je to slovenské videnie futbalu.

Aké sú reakcie predstaviteľov iných klubov? Sú prekvapení, keď vás zbadajú? Alebo ste sa stretli aj s takými reakciami: keby sme vedeli, že máte také ambície, zobrali by sme vás k nám...

- Neriešil som takéto veci. Podpísal som zmluvu a som tam, kde som. Bol som v Barcelone, v Miláne, na návšteve v Reale Madrid a všetci sa ku mne správali normálne. Či boli prekvapení? Možno tým, že som skončil. Skôr sa pýtajú, prečo som skončil. Keď im vysvetlím, že pre zdravotné problémy, berú to a držia mi palce v novej práci, kariére. Sú ochotní spolupracovať. Aj pre nich je dobré, že v Donecku je človek, s ktorým môžu komunikovať, poznajú ho a môžu mu dôverovať. Všetci to berú ako normálnu vec.

Čo rozhodcovia? Prichádzate s nimi do styku? Nedávno ste boli s niektorými kolegovia, teraz ste na opačných stranách barikády.

- UEFA má jasný reglement. Ľudia z klubu by sa nemali stretávať s rozhodcami. Vždy sú na doprovod arbitrov určení ľudia z federácie. Samozrejme, na rannom mítingu sa stretneme s rozhodcami, ale ide o štandardnú desaťminútovú debatu. Pospomíname na staré stretnutia, s niektorými som zažil spoločné zápasy na finálových turnajoch. Veľa priestoru na komunikáciu nie je. Po zápase je to iné, ideme na večeru a vtedy je viac príležitostí na konverzáciu.

Keď ste prišli po prvý raz medzi hráčov v pozícii riaditeľa, ako na vás pozerali? Nemali niektorí zmiešané pocity, že nedávno možno na vás mali ťažké srdce v zápase a teraz ste na jednej lodi?

- Hráči sa chovajú úplne inak na hracej ploche a inak mimo nej. Na tréningu či v civile sú úplne iní. A nielen v Donecku. Stretával som plno známych hráčov mimo ihriska, napríklad v Madride som bol s Cannavarom. Sú to pohodoví chlapci, ktorí sa vedia usmiať a urobiť si srandu. V Donecku ma hráči perfektne prijali a tiež sú radi, že v klube je človek, ktorí rozumie futbalu a niečo v ňom dokázal. Každý z hráčov je reprezentantom svojej krajiny. Či už je to Dario Srna z Chorvátska, Razvan Rat z Rumunska, Tomáš Hübschman z Česka, Mariusz Lewandowski z Poľska alebo ukrajinskí reprezentanti. Mužstvo má svoju silu i víziu. Presadiť sa v Európe je však ťažké, lebo najväčší problém mužstva je, že hrá len ukrajinskú liga, ktorá nie je taká, ako anglická. V Lige majstrov sa tak dopúšťajú takých chýb, ktoré už nevedia dohnať. V domácej súťaži ešte stihnú napraviť chybu, no na medzinárodnej scéne už na to nie je šanca. Bol to presne prípad dvoch zápasov so Sportingom Lisabon v skupinovej fáze. Boli to dva najdôležitejšie zápasy v sezóne z nášho pohľadu a oba sme prehrali 0:1. V tomto mužstve je veľký potenciál a verím, že už najbližšie sa dostaneme aj zo skupinovej fázy LM ďalej.

Je veľká rivalita medzi Šachťarom a Dynamom Kyjev?

- Samozrejme. Vzájomné súboje sú stále hodnotené, ako zápasy roka. Štadióny sú vždy vypredané. Zvyčajne tieto duely rozhodujú zahraniční arbitri, pri ktorých si hráči nedovolia toľko nefutbalových vecí, ako pri domácich rozhodcoch. Celá Ukrajina sleduje tento súboj. Je to udalosť číslo jedna aj v médiách niekoľko dní pred výkopom.

O Šachťare sa hovorí, že má neskutočné podmienky. Máme na mysli tréningové podmienky i celé zázemie pre hráčov.

- Je to pravda. Bol to hlavný dôvod, prečo som tam išiel. Pre futbal je tam vytvorené absolútne všetko. Tréningový komplex má asi jedenásť ihrísk, kde sa pripravuje i futbalová akadémia. Zdravotná starostlivosť je na špičkovej úrovni. Hráči sa naozaj nezaujímajú o nič iné, len o svoju výkonnosť.

Ste často v kontakte s majiteľom klubu?

- Príliš často nie. Skôr, ak potrebujem niečo prekonzultovať, alebo on má potrebu sa so mnou porozprávať, tak sa stretneme na chvíľu. Zvyčajne po zápasoch. Mám svoje úlohy, ktoré mám napĺňať, preto necítim veľmi potrebu často sa stretávať s majiteľom. Ak by ma prezident chcel často vidieť, to znamená, že sú nejaké problémy.

Zrejme vám neuniklo, za akých okolností zasadol Achmetov na prezidentskú stoličku Šachťaru...

- Viem, samozrejme. Poznám celú históriu. Veď pred 13 či 15 rokmi som tam aj rozhodoval. Keď porovnám mesto vtedy a teraz, je to niečo úplne iné. Doneck je bohatá oblasť a vidieť, že mesto sa rozvíja. Odlišná je i klíma, ktorá tam panovala vtedy a teraz.

Ale s Achmetovovými bodyguardami sa stretávate pravidelne.

- Keď je človek v takej pozícii, určite potrebuje mať zabezpečenú štandardnú bezpečnosť.

Ako momentálne fungujete so Slovenským futbalovým zväzom?

- So SFZ som nemal nikdy problémy. Trochu ma zamrzelo vyjadrenie generálneho sekretára SFZ. Možno boli vyjadrenia v zmysle, že som ich prekvapil svojim odchodom a neinformoval ich o tomto kroku, trochu unáhlené a pod dojmom emócií. Čakal som dôstojnejšiu rozlúčku aj cez mediálne výstupy. Aj to ma utvrdzuje v tom, že som urobil správne rozhodnutie. Priznám sa, napríklad po finále Ligy majstrov, som čakal spolu s asistentmi na nejaký spoločný obed s prezidentom zväzu, generálnym sekretárom, predsedom komisie rozhodcov či Jozefom Markom. Svojím spôsobom to bol historický okamih v slovenskom futbale, ktorý sa tak skoro nezopakuje. Finále Ligy majstrov určite nebude rozhodovať Slovák každých päť rokov. Pre nás by takáto forma poďakovania bola určitým ocenením toho, čo sme dosiahli. Nie preto, že som čakal a niečo chcel za tento úspech. Na Slovensku ľudí stále zaujíma, čo sa to dostanem. Dokonca som dostal aj otázku, akú finančnú odmenu dostanem za to, že ma vyhodnotili ako druhého najlepšieho rozhodcu na svete... Všetci za mojimi úspechmi vidia len peniaze. Pre mňa je motivácia niečo dosiahnuť. Áno, ak človek je v niečom dobrý, tak peniaze prídu samé od seba, automaticky. To, že ja som dnes v Donecku, na Slovensku je päť miliónov ľudí a každý z nich má šancu zaklopať na hociktoré dvere. Sú novinári, ktorí majú 22 rokov, bijú hlava-nehlava, vypisujú, prečo zarába toľko a toľko. Je mladý, vie jazyk, nech zaklope na dvere Herald Tribune a bude dostávať väčší plat v librách. Na Slovensku mi prekáža práve to, že kde sa objavím, stále sa hovorí čo mám za to a koľko mám za to.

Ste známa osobnosť. Ľudia sa o vás viac zaujímajú.

- Išiel som do Donecka nie preto, že prioritou sú peniaze. Mám svoju víziu a chcem niečo dokázať. Viem, že ak klub bude úspešní, za dobre vykonanú prácu budú všetci dobre odmenení.

Raz ste sa vyjadrili, že sa na Slovensku cítite nedocenený. Platí, že doma nie je nikto prorokom?

- Možno je to aj tým, že nie som z Bratislavy, ale z východu Slovenska a ľudia z tohto regiónu mali vždy ťažšiu a dlhšiu cestu, aby sa presadili. Za federálu mali zasa Slováci ťažšiu cestu, ako Česi. Nie som extrémny lokálpatriot, ale sú veci, ktoré som za tie roky vnímal. Úspech na Slovensku je stále akýmsi synonymom niečo negatívneho. Ľudia sú veľmi závistliví. Mojím jediným šťastím bolo, že ma podržal nebohý Gejza Princ, ktorý vo mne videl talent. Keby to neurobil, asi by som nikdy nedosial to, čo som dosiahol. Pre kariéru som urobil všetko. Napríklad už tri dni po svadbe som išiel do Anglicka, aby som sa naučil jazyk. V dnešnej dobe, keď sa angličtina vyučuje na každom rohu prichádzajú mladí chlapci na listinu FIFA a nevedia po anglicky...

Odbočme od futbalovej témy. Na Slovensku sa vaše meno pretriasa i v súvislosti s vrátením či nevrátením poslaneckého mandátu. Ozývajú sa hlasy, či naozaj potrebujete peniaze z poslaneckého platu a či vám rozmazávanie vášho mena po novinách stojí za to. Nie je rozumnejšie vycúvať z politiky a venovať sa vyložene novému zamestnaniu?

- Tie peniaze určite nepotrebujem, nie sú pre mňa prioritne nutné. Prežijem bez nich. Samozrejme, ak nie som v parlamente, ani si na tie peniaze nenárokujem. Dvakrát mi pozastavili plat. Beriem to normálne. Budem sa snažiť dôjsť na koľko schôdzí budem môcť. Určite to nebude stopercentné, lebo futbal je v súčasnosti moja priorita. Neraz som sa presvedčil, že médiá píšu neraz účelové veci.

Myslíte si, že účelovou vecou je aj informácia, že poslancom chcete zostať pre poslaneckú imunitu?

- Nie...

... vraj kvôli prebiehajúcemu policajnému vyšetrovaniu?

- S tým vôbec nie je problém. Najviac ma hnevá to, že v rozhovore niečo poviem a výsledný efekt je taký, že novinári si sami okolo toho popíšu čo chcú a prekrútia veci. Niekedy ani nemám chuť debatovať, nech si píšu, čo chcú, nemám chuť vyjadrovať sa. Nech človek povie hocičo, všetky vyjadrenia sa otočia do takého záveru, aký chcú mať novinári. V tom je tá účelovosť. Budem preto zvažovať s kým a kedy budem debatovať.

Údajne vás preverovala svidnícka polícia a v lete odovzdala váš prípad Úradu boja proti organizovanej kriminalite. Problém mal byť v tom, že s niektorými krajinami nemá Slovensko uzatvorené zmluvy o dvojitom zdanení a s niektorými áno. Viacerí rozhodcovia boli preverovaní, či riadne zdanili svoje príjmy aj na Slovensku, alebo ich uviedli ako zdanené v cudzine.

- Všetko je v poriadku. Vždy som tvrdil a budem ďalej tvrdiť, že to, čo som mal, som zaplatil som zaplatil. Je to tiež téma, ktorú zbytočne niekto nafukuje a rozmazáva.

Či nafukuje alebo rozmazáva je jedna vec, ale fakt je, že polícia sa rozhodcami na východe Slovenska zaoberala, či nie?

- Neviem, z čoho vznikla táto téma. Bol to jeden z dôvodov, keď som si povedal, že budem zvažovať, s kým a ako sa budem rozprávať.

ŠACHŤAR DONECK

n Rok založenie: 1936

n Štadión: Šachťar (kapacita 31 718), v lete otvoria nový - Donbass Arénu (50 000)

n Farby: oranžová, čierna

n Prezident klubu: Rinat Achmetov

n Tréner: Mircea Lucescu

n Rozpočet: 70-80 miliónov dolárov

n Úspechy: 4-násobný majster Ukrajiny 2002, 2005, 2007, 2008, 4-násobný víťaz Pohára ZSSR (1961, 1962, 1980, 1983), 6-násobný víťaz Ukrajinského pohára (1995, 1997, 2001, 2002, 2004, 2008)

n Súčasnosť: hral už piatykrát hlavnú súťaž Ligy majstrov, v domácej lige sa mu však nedarí, po 17. kolách je na 5. mieste so stratou 12 bodov na prvé Dynamo Kyjev

FAKTY

Achmetov - ukrajinský gróf Monte Christo

Doneck je po Kyjeve (2,6 mil.), Charkove (1,6), Dnepropetrovsku (1,18) a Odese (1,1) piatym najväčším mestom Ukrajiny s miliónom ľudí. Nachádza sa v centre Donskej oblasti bohatej na nerastné bohatstvo, v ktorej žije asi 8 miliónov ľudí. Na Ukrajine je zo 165 oficiálne fungujúcich baní celá tretina staršia ako 100 rokov. Od vzniku samostatnej Ukrajiny v roku 1991 zahynulo v ukrajinských baniach 4700 baníkov a tisíce sa zranili. Približne 60 percent HDP Ukrajiny vzniká na priemyselnom východe krajiny a práve Donecká oblasť je na špici: bane, metalurgické kombináty, strojárske závody...

Najbohatší Európan

Vyvoleným číslo 1, najbohatším z najbohatších, je na Ukrajine miliardár Rinat Leonidovič Achmetov, ktorého majetok sa odhaduje na 31 miliárd dolárov. Predbehol tak už nielen najbohatšieho Rusa Olega Deripasku (28 mld.), ale i najbohatšieho Európana, ktorým bol donedávna zakladateľ a majiteľ švédskej nábytkárskej firmy IKEA Ingvar Kamprad (29 mld.).

Achmetov, 42-ročný rodák z Donecka, pochádza z baníckej rodiny. Po štúdiu gymnáziu absolvoval ekonomiku na Doneckej štátnej univerzite, nastupovala éra trhovej ekonomiky a vrhol sa do podnikania. Už o niekoľko rokov patril k najbohatším ľuďom v doneckej oblasti.

V mladosti boxer a teraz elegantný a inteligentne vystupujúci manažér obrovského hospodárskeho impéria System Capital Management je pôvodom Tatár. Pre jeho vzhľad ho nazývajú Donaldom Trumpom Ukrajiny, no ešte lepšie ho pre rozprávkové bohatstvo i tajomnú cestu k majetku vystihuje pomenovanie ukrajinský gróf Monte Christo. Mladý oligarcha sa vďaka politickým kontaktom stal azda najvplyvnejším Ukrajincom. Achmetov zbohatol na ťažbe uhlia a výrobe ocele. V roku 2000 zjednotil deväťdesiat spoločností (hute, koksárne, strojárne, telekomunikácie, banky, médiá, obchody s počítačmi) pod svoj holding SCM.

Na čelo klubu po atentáte

Do čela Šachťaru sa dostal v roku 1995, keď Ukrajina zažila šok v podobe atentátu na ďalšieho boháča, vtedajšieho šéfa Šachťaru Alexandra Bragina. Počas stretnutia v priamom prenose otriasla štadiónom silná explózia. Nastražená výbušnina bola schovaná v múre nad vchodom do VIP a odpálená na diaľku. Bodyguardi, ktorí prišli kontrolovať lóžu pred príchodom Bragina, si čerstvé murivo nevšimli... Útočníci sa dali záležať, neponechali nič na náhodu. Bragina identifikovali len vďaka ruke s hodinkami... Otvorene sa hovorilo o prerozdeľovaní moci. Ako to už v takom prípade býva polícia oficiálne nič nezistila. Atentátnici sa nikdy nenašli. Novým prezidentom klubu, ktorý zároveň prebral i vedenie Braginových spoločností, sa stal obchodný partner bývalého šéfa - dravý Rinat Achmetov. Výbuch ničivej bomby zmeškal, lebo sa vraj zdržal cestou. Prevládali hlasy, že medzi Braginom a Achmetovom bol vzťah ako medzi otcom a synom.

Obklopuje sa len svojimi

Šéf Šachťara je nielen veľmi, veľmi bohatý, ale i veľmi, veľmi opatrný. Obklopuje sa len Tatármi. Či už sú príslušníci tohto etnika na vedúcich postoch spoločností, alebo mu zabezpečujú ochranu. Sú maximálne lojálni. Achmetov sa na zákon priateľstva a vernosti môže spoľahnúť. Na štadióne sa objavuje tesne pred výkopom a od ostatných ho na štadióne Šachtara oddeľuje nepriestrelné šesťcentimetrové sklo. Achmetov má dve deti - Damira (1988) a Almira (1997). S rodinou býva v bývalej rezidencii Michaila Gorbačova: Okolo domu nechal postaviť päť metrov vysoký betónový múr.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tip na aukciu: 15 objektov, kde sa dá rozbehnúť biznis
  2. Konajte čo najskôr. Pri inkontinencii pomáha tento postup
  3. Pomôžeme aj vašim deťom pochopiť hodnotu peňazí
  4. Tatra banka otvorila pobočku budúcnosti
  5. Pobyt na čerstvom vzduchu je skvelý liek. Skúste to vo vlastnom
  6. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci
  7. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky
  8. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov
  9. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov
  10. Investment Advisory Guide for Slovakia
  1. Kúpa spoločnosti, ktorá je platiteľom DPH
  2. Konajte čo najskôr. Pri inkontinencii pomáha tento postup
  3. Vaše šatstvo poputuje pre dobrú vec
  4. Ako ďalej s obnovou Balassovho paláca
  5. Prvé ocenenia A+ udelené
  6. Regionálne servisné centrum PwC
  7. Napredujeme vďaka zmenám
  8. Bezkonkurenčná rozmanitosť
  9. Rozvíjajte svoj potenciál s nami
  10. Staň sa súčasťou sveta pohybu
  1. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov 31 165
  2. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov 27 611
  3. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci 25 271
  4. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky 20 393
  5. Slovensko čaká najdôležitejšie politické rozhodnutie roka 10 456
  6. Forum Prešov má platné stavebné povolenie a začína s výstavbou 7 112
  7. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 7 008
  8. Jazdili sme na novom Volkswagene T-Cross! 3 221
  9. Test LG OLED B8: špičkový 4K televízor za cenu, akú ste nečakali 3 017
  10. Obľúbené Tunisko sa vracia do ponuky dovoleniek na rok 2019 2 976

Neprehliadnite tiež

Košický primátor po sto dňoch: Vedel som, že svetový mier nebude

Teší sa zo stopnutia EEI, najviac ho sklamal nelichotivý stav mestských podnikov.

Kočner chcel kompromitovať aj Viliama Novotného

Prekvapilo ho to. Nikdy sme sa nestretli, tvrdí.

Novotného prekvapilo, že oňho mal mať Kočner záujem.

Východniarom rastie apetít. Chcú bývať, ale ponuka nestačí

Rastú nové byty, vo veľkom sa predávajú staré.

Kúpa nového bývania: Realitný trh sa na východe rozhýbal, stále však je čo doháňať v porovnaní so západným Slovenskom.

Lekár nedostával mesiace mzdu za pohotovosť na klinike, ktorej šéfuje jeho otec

Podľa nemocnice Jenča porušil disciplínu. Peniaze dostane aj tak.

Spor medzi lekárom a nemocnicou skončil podaním trestného oznámenia a žalobou za nevyplatenie mzdy.
Prešovský mestský úrad.

Hlavné správy zo Sme.sk

Kočner bol pre Privatbanku už príťažou, Haščák ho usvedčuje z klamstva

Banka mala pod kontrolou dôležitú sériu prevodov pri tunelovaní Technopolu.

Budovu Technopolu podľa polície vytunelovali ľudia, ktorí sú blízki Marianovi Kočnerovi. Sám Kočner je v prípade vyšetrovaný, ale nie obvinený.
Dobré ráno naživo

Dobré ráno: Hľadá sa ten, kto rozmetá koalíciu

Druhá živá nahrávka podcastu Dobré ráno.

Predvolebná debata kandidátov na prezidenta v televízii Markíza pred druhým kolom prezidentských volieb.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Pellegrini si vybral hanbu

Ak to povie Fico, premiér urobí hocičo.

Peter Tkačenko

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop