uhlíkové observatórium. Už z tohto názvu možno vytušiť, čo bude hlavnou úlohou novej družice. Družica OCO bude pomocou svojich veľmi citlivých spektrometrov merať množstvo kysličníka uhličitého v našej atmosfére, a to s vysokou priestorovou rozlišovacou schopnosťou. Bude to prvá vesmírna misia, ktorá bude podrobne študovať atmosférický kysličník uhličitý, ktorý je najdôležitejším "skleníkovým" plynom, produkovaným ľudskou činnosťou. Výsledky meraní družice OCO poskytnú po prvý raz úplný obraz o regionálnej distribúcii a sezónnych zmenách zdrojov prírodného i ľuďmi produkovaného oxidu uhlíka i o "rezervoároch", ktoré opäť odoberajú tento kysličník z atmosféry a uskladňujú ho. Koncentrácia kysličníka uhličitého v našej atmosfére je daná práve bilanciou medzi jeho zdrojmi, ktoré ho do atmosféry vypúšťajú, a "prijímačmi", ktoré ho zase z atmosféry odoberajú. Zatiaľ čo prírodné zdroje sú približne v rovnováhe so zachytávaním tohto oxidu, práve ľudská činnosť spôsobila nerovnováhu v bilancii uhlíkového cyklu. Táto nerovnováha sa neustále zvyšuje, čo možno dokumentovať niekoľkými údajmi. Počas obdobia 10 000 rokov do začatia priemyselnej revolúcie v roku 1751 stúpla hladina kysličníka uhličitého v atmosfére o menej než jedno percento. Odvtedy sa táto hladina zvýšila o plných 37 %. Od roku 1751 do roku 2003 sa ľudskou činnosťou dostalo do ovzdušia približne 466 miliárd ton uhlíka vo forme spomenutého oxidu. Ľudstvo dnes "dodáva" ročne do atmosféry približne 30 miliárd ton kysličníka uhličitého. Treba ale povedať aj to, že z celkového množstva uhlíka, emitovaného ľudskou činnosťou do atmosféry od roku 1751 do roku 2003, zostalo v atmosfére len asi 40 %. Zvyšok bol zrejme absorbovaný oceánom a kontinentmi. Výskumy ukazujú, že oceány sa na tomto pohlcovaní podieľajú približne polovicou. Druhá polovica sa musela absorbovať niekde na súši, ale vedci zatiaľ nevedia, kde sa väčšina týchto pozemných "pohlcovačov" nachádza a čo riadi ich účinnosť. Aj k vyriešeniu tohto problému by mala prispieť družica OCO. Táto družica by mala byť vypustená 23. februára tohto roka na palube rakety Taurus Xl, ktorá odštartuje z leteckej základne Vandenberg v Kalifornii. Družica bude umiestnená na temer polárnu obežnú dráhu vo výške 705 kilometrov nad zemským povrchom. Doba jej obletu okolo zeme bude 98,8 minúty, pričom jej bude trvať 16 dní, kým svojimi prístrojmi preskúma atmosféru okolo celej Zeme. Po 16 dní sa merania budú opakovať a tak to pôjde približne dva roky. Družica vykoná 12 meraní každú sekundu, pričom každé meranie pokryje plochu približne tri štvorcové kilometre. Počas jedného obletu vykoná družica 33 500 až 35 500 meraní. To znamená, že počas jedného obletového cyklu (spomenutých 16 dní), vykoná družica okolo osem miliónov meraní. Jednotlivé obežné dráhy budú od seba oddelené o menej než 1,5 stupňa, čo predstavuje 170 km na rovníku. Výsledky meraní družice OCO by nám mali priniesť informácie o presnom geografickom rozložení zdrojov oxidu uhlíka i o tých miestach na súši i na oceánoch, na ktorých sa tento oxid opäť absorbuje.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
