usídlený na území dnešného Rumunska. Juhozápadne od terajšieho Slovenska sa usadili Longobardi, osídľujúci dnešné Korutánsko a Rakúsko.
Súbežne so Slovanmi začali z východu na západ prichádzať kočovníci na koňoch - Avari, naháňajúci strach Byzantíncom i Longobardom. Longobardi sa v r. 558 odsťahovali na Apeninský polostrov.
Fredegarova kronika
Avari na svojom putovaní na západ najprv porazili Gepidov a tí postupne splynuli s tými Avarmi, ktorí sa usadili v Potiskej oblasti, kde vytvorili centrum svojho kaganátu. Avari sa takto stali neželanými a nepríjemnými susedmi Slovanov na 250 rokov. Ich vzájomné styky sa odohrávali v rovine terajších hraníc Slovenska a Maďarska. Avari boli turkotatársky kočovnícko-pastiersky národ, ktorý štvrťtisícročie destabilizoval vtedajšie pomery v strednej Európe. Žili v stanoch, v zime sa nasťahovali k Slovanom do ich dedín, kde sa priživovali a nútili mužov zúčastňovať sa na bojových výpravách. Medzi Avarmi a Slovanmi dochádzalo k častým potýčkam. Aj preto, že ich využívali len ako bojovníkov, nie však rovnocenných pri delení koristi a území, aj napriek predchádzajúcej dohode. O avarsko-slovanských vzťahoch a útrapách našich predkov sa dozvedáme z Fredegarovej kroniky.
V roku 623 došlo k povstaniu Slovanov, ktorí už nemienili znášať ponižovanie zo strany Avarov. Slovania sa začali búriť aj proti ich kaganovi - náčelníkovi. Príčiny povstania opísal Fredegar vo svojej kronike takto: "Situácia Slovanov bola nezávideniahodná. Museli bojovať v popredných líniách avarsko-slovanských vojsk, kde tvorili dvojité bojové formácie a preto ich nazvali "bufelci". Po skončení bojov Avari každoročne prichádzali prezimovať ku Slovanom. Žili so slovanskými ženami, mali s nimi deti a ešte im Slovania zato museli odvádzať poplatky. Slovania tento stav už ďalej nevydržali a nemohli znášať ponižovanie a preto sa proti týmto násilnostiam Avarov vzbúrili synovia Avarov a žien Slovaniek."
Príchod kupca Sama
Podľa spomínanej kroniky za panovania kráľa Chlotera II. v roku 623 prišiel medzi Slovanov v sprievode ďalších franských kupcov a ozbrojenej družiny franský kupec Samo. V tom čase ešte stále pretrvávalo veľké sťahovanie národov a preto s kupcami prichádzali aj bojovníci. Samo bol dobrým stratégom a udatným bojovníkom. V povstaní sa pridal na stranu Slovanov a dopomohol im k víťazstvu nad Avarmi. Slovania si to vážili a zvolili ho za kráľa, ktorý im vládol 35 rokov (623 - 658). Z historických dokumentov je známe, že Samo mal 12 Slovaniek manželiek s ktorými splodil 22 synov a 15 dcér. Ríša dostala pomenovanie podľa Sama a tvorilo ju územie terajších Čiech, Moravy, Slovenska a patrili pod ňu aj iné časti vtedajšej Európy.
Samo pochádzal zo Senónskeho kraja Franskej ríše s ktorou po zvolení za kráľa Slovanov sa dostával do rozporu. Najskôr ho Frankovia chceli získať na svoju stranu a vyjednávali s ním v záujme podmanenia si ríše Slovanov pod Franské kráľovstvo. Neskôr sa vzťahy medzi Slovanmi a Franskou ríšou vyostrili a došlo k otvorenému boju. V mnohých bitkách vyšli Slovania víťazne. Známa je trojdňová bitka, z ktorej vyšli ako víťazi a Samove vojsko niekoľkokrát vtrhlo do Durínska. Takto ríša Slovanov pod vedením svojho kráľa Sama zaznamenala ďalšie úspechy a získala si rešpekt Frankov aj okolitých častí Európy.
Avari v Košickej kotline
Miesto, kde k povstaniu došlo sa už dnes nedá presne zistiť, ale pravdepodobne to bolo tam, kde sa uvedené spoločenstvá najviac stretávali. Jedni tvrdia, že sa odohrávalo v Podunajsku, iní, že v Korutánsku. Avari sa často dostávali aj do Košickej kotliny o čom svedčí avarský hrob v Obišovciach.
Starí Slovania to nemali ľahké po príchode do Karpatskej kotliny a iných častí Európy. Museli sa ťažko prebíjať a pritom znášať príkorie od iných vtedajších spoločenstiev. Nebol to ojedinelý príklad z histórie. Robili to predovšetkým v záujme prežitia, aby sa mohli dostať tam, kam sa Slovania dostali a kde žijú v súčasnosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
