Trojicu umelých ostrovov vidno z vesmíru

V dnešnej časti nášho seriálu sa budeme venovať jednému z najväčších stavebných projektov dnešných čias. Tento projekt sa uskutočňuje v krajine, ktorá na rozdiel od nás netrpí zimou, nehrozí jej nedostatok elektrickej energie a čo už v nej vôbec neprichádza do úvahy, je zastavenie dodávok plynu. Táto krajina je totiž exportérom ropy a zemného plynu a na exporte týchto zdrojov energie založila svoje bohatstvo. Reč je o emiráte Dubaj a o ambicióznom stavebnom projekte, ktorý táto krajina realizuje pod názvom Palm Islands, čiže Palmové ostrovy.

Jeden zo siedmich

Povedzme si najskôr niečo veľmi stručne o emiráte Dubaj (v zahraničnej literatúre obvykle nazývaný Dubai). Tento emirát je jedným zo siedmich emirátov Spojených arabských emirátov a rozkladá sa na Arabskom polostrove, na južnom pobreží Perzského zálivu. Prakticky všetci z 2,26 milióna obyvateľov emirátu bývajú v meste Dubaj, ktoré sa kvôli odlíšeniu od názvu krajiny niekedy nazýva Dubai city. Dubaj má najviac obyvateľov zo všetkých spojených emirátov. Pomerne málo známou skutočnosťou je, že vyše 42 % populácie tvoria Indovia. Pôvodných obyvateľov je okolo 17 %, "západniari" (teda ostatní cudzinci z nearabských krajín) tvoria asi desatinu obyvateľstva.

Už len šesť percent

Hoci sa akosi stále traduje, že arabské emiráty majú najväčšie príjmy z predaj ropy a plynu, už dávno to neplatí. V súčasnosti prispieva predaj týchto komodít len asi 6 % k príjmom emirátu. Hlavným zdrojom príjmov je obchod, rozsiahle stavebné projekty a finančné služby. Najväčším, najznámejším a najnákladnejším stavebným projektom emirátu Dubaj je projekt, známy pod spoločným názvom Palm Islands, teda Palmové ostrovy. Nejde v podstate o nič iné, než o vybudovanie troch obrovských umelých ostrovov , nazvaných Palm Jumeirah, Palm Jebel Ali a Palm Deira. Na týchto polostrovoch sú, resp. budú luxusné vily, domy s apartmánmi, hotelové komplexy, zábavné parky a ďalšie zariadenia, ktoré by mali lákať (tých bohatších) turistov z celého sveta.

Tvar datľovej palmy

Každý zo spomenutých troch umelých ostrovov má tvar datľovej palmy. Z kmeňa každej tejto plamy sa vejárovito rozbieha 17 palmových listov. Na ochranu pobrežia týchto "listov" pred väčším vlnobitím slúžia obrovské umelé oblúkovité hrádze či vlnolamy. Technicky veľmi zaujímavý bol postup vytvárania týchto umelých ostrovov. Ostrovy boli vytvorené postupným nanášaním vrstiev piesku na morské dno, ktoré je v miestach ostrovov približne desať metrov pod hladinou mora. Možno ste videli v televízii dokumentárny film o vytváraní týchto ostrovov. Piesok na tvorbu ostrovov "vysávali" špeciálne lode z dna Perzského zálivu, vyťažený piesok bol loďou dopravený na príslušné miesto a tam dýzami vejárovito "rozstriekaný".

Príliš jemný piesok

Takýmto postupným nástrekom sa zvyšovalo morské dno, až vznikol ostrov. Priznám sa, že ma pri sledovaní spomenutého dokumentu nenapadlo niečo, čo sa vlastne samo núka: prečo sa vlastne na vytváranie ostrovov nepoužil piesok priamo z pevniny, keď je ho tam habadej, pretože vlastne celý emirát leží na piesku? Dôvod som našiel až v jednej publikácii o Palmových ostrovoch. Piesok na pevnine má príliš malú zrnitosť a násypy z neho vytvorené by nemali potrebnú súdržnosť a tým aj stabilitu. Navyše by takýto veľmi jemný piesok neocenili ani dovolenkári, ležiaci na plážach. Preto sa použil hrubší piesok z morského dna. Na ťažobné práce a vytváranie umelých ostrovov najala štátna developerská spoločnosť Nakheel Properties, ktorá je investorom celého projektu, špecializovanú holandskú firmu Van Oord. Vlnolamy sú vytvorené nie len z piesku, ale aj z vrstvy štrkopiesku a kameňov.

Riadenie satelitnou navigáciou

Nanášanie vrstiev piesku i ukladanie kameňov bolo riadené satelitným navigačným systémom DGPS, ktorý umožnil ukladanie teoreticky s centimetrovou presnosťou. S prácami na výstavbe Palm Jumeirah sa začalo v júni 2001. na vytvorenie ostrova a jeho vlnolamu bolo použitých približne 100 miliónov kubických metrov piesku a 7 miliónov ton kameňa. Povrch ostrova je približne tri metre nad hladinou mora. Náklady na "výstavbu" samotného ostrova dosiahli 12,3 miliardy dolárov. Na stavbe pracovalo okolo 40 000 robotníkov, pričom väčšina z nich pochádzala z krajín južnej Ázie.

Najväčší na svete

Palm Jumeirah sa stal už v októbri 2007 najväčším umelým ostrovom na svete. Prví nájomníci sa do svojich nových luxusných rezidencií na ostrove nasťahovali v roku 2006. Ostrov Palm Jumeirah má priemer okolo päť kilometrov, ochranná kruhovitá hrádza má dĺžku okolo 11 kilometrov. Celková dĺžka pobrežia ostrova a hrádze je okolo 78 kilometrov o toľko sa vlastne predĺžilo pobrežie Dubaja. Na ostrove i na hrádzi bude stáť niekoľko luxusných hotelov. Jedným z už dokončených hotelov je hotel Atlantis, postavený na vlnolame, v osi ostrova. Tento superluxusný hotel, ktorý má 1 539 izieb a apartmánov, je tvorený dvomi prepojenými vežami. V areáli hotela je 17-hektárový zábavný vodný park. Hotel bol slávnostne otvorený 20. novembra 2008, a to za prítomnosti 2 000 pozvaných prominentných hostí z celého sveta.

Potopené stíhačky

Hotel bude od apríla tohto roku spojený so "stopkou" ostrova visutou jednokoľajovou železnicou (Palm Jumeirah Monorail), ktorej dĺžka bude 5,4 kilometra. Pri ostrove boli potopené dve vyradené prúdové stíhačky F-100 Super Sabre, ktoré vytvárajú akýsi umelý útes. V tomto roku by pri ostrove mala zakotviť aj loď Queen Elizabeth 2, ktorá bola kedysi vlajkovou loďou spoločnosti Cunard Line. Ďalším z troch umelých ostrovov v Dubaji je ostrov Palm Jebel Ali. S výstavbou tohto ostrova sa začalo v októbri 2002, ochranná hrádza bola dokončená v decembri 2006. Ostrov Palm Jebel Ali bude mať o polovicu väčšiu rozlohu ako ostrov Palm Jumeirah a po dokončení, ktoré je naplánované na rok 2020, by na ňom malo žiť približne 1,7 milióna ľudí.

Pokles cien nehnuteľností

Kríza na trhu s nehnuteľnosťami sa však prejavila aj tu a tak ceny domov či bytov tu do novembra 2008 poklesli až o 40 %. Výstavba ostrova Palm Deira bola oznámená v októbri 2004. Pôvodne mal byť tento ostrov osemnásobne väčší ako ostrov Palm Jumeirah a mal mať rozmery 14 km x 8,5 km. Neskôr bol projekt zredukovaný na rozmery 12,5 km x 7,5 km. Najnovšie správy hovoria o tom, že v novembri minulého roka došlo k ďalšej redukcii projektu. Zatiaľ sa nevie, kedy by mal byť ostrov Palm Deira ukončený, neoficiálne správy hovoria o roku 2015. treba spomenúť, že mnohí odborníci považujú celý projekt Palm Islands za veľmi kontroverzný, pričom sa obávajú najmä negatívnych vplyvov na životné prostredie. Ukázalo sa napríklad, že dlhá neprerušovaná ochranná hrádza vedie k vzniku stojatej vody, ktorá sa neprevzdušňuje. Preto boli v hrádzi vytvorené prielomy, umožňujúce prúdenie vody.

Mimochodom, v minulej časti seriálu nám písmenko x spôsobilo trochu problémov. Takže: zámok sa nazýva Chenonceau a leží pri dedinke Chenonceaux.

Autor: rm

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.