Kamenica
Nad obcou Kamenica (okr. Sabinov) sa týči výrazný vrch, na ktorom stál v stredoveku významný hrad, viditeľný už zďaleka. Dnes je však potrebné prísť až na vrchol, aby bolo vidieť skromné zvyšky architektúry, či terénne úpravy na lokalite.
Umiestnenie
Hrad vznikol na vápencovom brale (725 m n. m.), ktoré patrí do sústavy bradlového pásma, v rámci geomorfologického celku Spišsko-šarišské medzihorie. Bradlové pásmo sa však tiahne takmer celou SR, od Bielych Karpát až po Vihorlat a jeho reliéf poskytoval ideálne možnosti na výstavbu fortifikácií. Strmé, skoro nedostupné bralá sa v stredoveku stali miestom pre veľké množstvo hradov. Na bradlách stoja zo známejších hrady Branč, Vršatec, Lednica, Považský, Oravský, či Ľubovniansky hrad alebo Medzianky, či Hanigovce. Dokonca aj na najvýchodnejšom slovenskom bradle pri Sobranciach bol hrad Podhoroď (Tibava). Kamenický hrad, stojaci tiež na bradle, mal preto veľmi prudké svahy zo všetkých strán. Vhodnosť umiestnenia hradu v tejto polohe umocňoval aj fakt, že stál na významnej ceste do Poľska a zároveň bol v optickom kontakte s hradmi Šariš, Hanigovce, Brezovica, Brezovička, Ruská N. Ves, či s rôznymi hláskami.
Historicko-stavebný vývoj
V archívnych materiáloch sa hrad prvýkrát uvádza až v roku 1306, keď "castrum Thorkou" (hrad Tarkö) zdedil Rikolf a založil panstvo nazvané podľa hradu a neskôr podľa Torysy, z čoho vzišiel rod Tarczay. Názov hradu pochádza z maďarčiny a znamená Holá skala (tar kö). Existenciu hradu nepriamo potvrdzuje správa z r. 1270. Fortifikácia preto vznikla okolo polovice 13. stor. ako strážna pevnosť pre danú oblasť a zároveň ako sídlo kráľovského poľovníckeho revíru.
Kráľovský majetok najskôr aj s hradom prešiel r. 1270 do rúk šľachty. Odvtedy až do zániku slúžil ako rodové sídlo najprv bočnej vetvy rodu Berzeviczy, z ktorej sa sformovali Tarczayiovci. Počas bratríckych nepokojov to bol jeden z mála nedobytých hradov, čo svedčí o výbornom umiestnení. Posledným vlastníkom funkčného hradu bola Anna Tarczay-Druget, ktorá sa zúčastnila sprisahania proti Ferdinandovi Habsburskému. Jeho silné vojsko s delostrelectvom však zradu potrestalo a r. 1556 sídlo rodu bez bastiónov a iných moderných obranných prvkov zničilo. Hrad viac obnovený nebol, dokonca bol rozobratý na stavbu iných objektov, najmä liehovaru v obci Lúčka r. 1816.
Vzhľadom na úplnú absenciu archeologických výskumov a čiastkové zachovanie hradu nad terénom, je náročné opísať jeho historický a hlavne stavebný vývoj. Zrejme je len to, že mal dvojpólovú dispozíciu, o čom svedčia prírodné danosti terénu, teda dve vystupujúce bralá. Reliéf tu veľmi ovplyvnil stavbu, ktorá bola obmedzená na dlhý a úzky dvojvrchol, čím vznikli atypické rozmery hradu 120x30 m.
Na západnom brale ležala staršia časť hradu, tvorená valcovou vežou (priemer 10 m) s obytnou prístavbou v strede a obvodovým opevnením dookola. Južne, na skalnej terase stáli hospodárske budovy a vysekaná cisterna. Tak zjavne vyrezal kráľovský hrad. Získaný hrad si šľachta potom upravila na svoje sídlo, čiže boli potrebné väčšie obytné priestory. Ich výstavba sa realizovala na východnom brale, kde vznikol dvojpodlažný palác. Obidve tieto časti boli spojené hradbou, nadväzujúcou na pôvodné obvodové opevnenie. Na zraniteľnejších úsekoch bol hrad chránený aj systémom valov a priekop. Poslednou úpravou stavby bolo posilnenie obrany troma menšími baštami na konci stredoveku.
Dnešný stav lokality
Na hrade sú dnes výrazné najmä samostatne stojace zvyšky múrov. V najvyššej časti západného brala leží zvyšok veže a okolo miestami menšie časti hradieb, kde dominuje fragment novšej bašty. Na východnom brale sú zavalené časti paláca, pričom mohutný fragment jeho západného okraja má zachované aj okno. V sutinách sa ukazuje hradba spájajúca obidve časti. Zostali i mohutné valy s priekopou na severnom predhradí a menej výrazné valové násypy na južnom úpätí.
Ako ho nájsť
Hrad sa nachádza východne od Kamenice, priamo nad obcou, 4 km severne od mesta Lipany. Vzhľadom na strmé svahy bradla je ľahší výstup z východnej alebo severnej strany, ktoré je terén menej prudký. Nutné je preto smerom od Kamenice obísť hradný vrch po severnom úpätí, keďže na juhu je lom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
