"time out", nič viac. Čo platí aj pre prípad, že obchvat Jamal-om cez Česko, spustený včera, bude fungovať, a kremeľská dohoda Putin-Tymošenková nebude dnes ráno či o pár dní zrušená. V stave trvalého ohrozenia budeme žiť tak dlho, kým plyn bude prichádzať len od Užhorodu.
Treba veľmi veriť, že dočasné riešenia niečo vydržia a začneme ako-tak normálne fungovať. Niežeby už dnes nevratné škody boli malé, avšak každý deň navyše limitovaného odberu pre priemysel by hospodárstvo posúval už do naprosto kritickej situácie. Iste, to je neurčitý (rozmazaný) pojem, keďže konkrétne scenáre k dispozícii nie sú (dlho ani nebudú). Predstavovať si môžeme hocičo. Autor tohto textu, napríklad, má pred očami už regulárnu recesiu, a to dokonca aj v prípade regulačného stupňa 3 počnúc dnešným dňom.... Tvrdé pristátie Boeingu na rieke Hudson je nič proti tomu, čo čaká v roku 2009 Slovensko. To sa dá vyhlásiť skoro záväzne, keďže (minimálne) desaťdňový výpadok plynu sa snúbi s omnoho prudším spomalením všetkých ekonomík, do ktorých smeruje slovenský vývoz, než sa očakávalo. O eurozóne škoda reči, avšak aj české čísla z minulého týždňa sú hrozné, západní susedia zrejme tiež idú do záporného "rastu" HDP. Pričom zásadné je, že vôbec najväčšími obeťami krízy v celej Európe sú automobilky... A hneď po nich hutníctvo. Rušenie plesov v Košiciach, vrátane US Steelu, je trefa do čierneho, keďže plesať nad tým, že najväčší zamestnávateľ východu stratil 70 percent svojej hodnoty (v akciách), by bol dosť masochistický spôsob relaxu... Ekonómovia predpovedajú, že "oceliarsky priemysel čaká historicky najhlbší prepad za 60 rokov".
Špekulovať, že čo bude, ak sa do ktoréhokoľvek z plánov, o ktoré Fico oprel v piatok koniec regulácie, predsa len vlúdia komplikácie (hneď či neskôr), je len pre experta na nekrológy. Alebo ekonomických katastrofistov, ktorí sa s napredovaním finančnej krízy akoby spod zeme vyhemžili. Nejde pritom len o hospodárske dôsledky, ale aj geopolitické. Európsku úniu testuje táto plynová vojna hneď cez dve ideové ciele, ktoré sama pokladá za profilové: Solidaritu a spoločnú zahraničnú politiku. Šeptom si povedzme, že únia má "kliku", že nemusí od dneška zvažovať spôsoby pomoci Bulharsku a Slovensku... (Projekt Jamal-RWE Transgas, ktorý od včera beží, je solidarita národných štátov). Nijakú "kliku" však už nevidieť v tom, že "klub priateľov Ruska" a "klub priateľov Ukrajiny", na ktoré je únia rozčesnutá, budú musieť nájsť zhodu v ďalšej stratégii k východu, ktorý si zničil dôveryhodnosť. To, že sme uprostred krízy neplynovej, akože hospodárskej, a miliardy sú už sľúbené iným lobistom, je pritom najzlovestnejšie znamenie pre Slovensko, ktoré so svojou stopercentnou závislosťou samo nepohne. Teda za tejto vlády temer iste nie.
....
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
