priniesli článok pred týždňom v tejto rubrike ako o trpených susedoch Slovanov, so Slovanmi časom splynuli. Ktovie, koľkým z nás prúdi v žilách aj nejaká kvapka ich krvi.

Oni, rovnako ako Kelti, Húni, Góti, Iberovia, sú ako keby stratenými národmi. Nedokázali ich zachovať medzi ostatnými národmi moc, bohatstvo ani sláva.

Bič boží

Pôvodne boli kočovnými pastiermi na ázijských stepiach. Z nich začali prebiehať do Európy, prepadávať a lúpiť. Keď boli vytlačení z Číny a Turkestanu, prešli južným Ruskom a koncom 5. stor. dorazili do rumunských a ukrajinských území. Centrum ich územia bolo v Zadunajsku v dnešnom Maďarsku. Odtiaľ robili vpády a drancovali. Národy od Kaukazu po Rýn im platili dane a odvádzali množstvo poplatkov. Opisuje ich aj literatúra, o Húnoch sa nakrútili filmy tak, ako o obľúbených témach - antických národoch a ich hrdinoch. V legendách a povestiach o Húnoch sa uvádzajú aj slová, ktoré údajne mal vysloviť sám ich vodca a kráľ Attila, že "na mieste, kde stúpi jeho kôň, už ani tráva nerastie". Slová všade víťaziacich a skazu prinášajúcich Húnov, ktorým Byzancia i Rím odvádzali poplatky, sa v piatom storočí skončila a oni sa stali strateným národom.

Attila sa stal živou legendou, ako človek odvážny, ctižiadostivý a krutý, všade víťaziaci bojovník. Svojho brata zavraždil, zhromaždil vojsko a donútil takouto silou, aby mu byzantský cisár odvádzal poplatky. Potom sa vydal do západnej Európy, ktorú ničil, kadiaľ išiel. Vtedy dostal prezývku "bič boží" a vtedy vzniklo aj úslovie, zapísané do dejín, charakterizujúce skazu územia, na ktoré vtrhne Attila so svojím koňom.

Rimania porazili Attilu

V roku 451 vpadli hordy Húnov do Francúzska, takmer k terajšiemu Parížu, kde sa na Katalaunských poliach rozpútala veľká bitka a Attila bol po prvýkrát porazený. Z jeho vojsk zostali iba zvyšky a s nimi sa vydal do severného Talianska. Tam mala mať porážka vo Francúzsku odvetu. Attilu premohol na Katalaunských poliach rímsky vojvodca Aelius Flavius a Attila chcel preto dobyť Rím - pôvodne chcel z Francúzska postupovať s vojskom na západ a s porážkou nerátal. Podľa povesti Rimania vyslali za Attilom posolstvo na čele s pápežom Levom I. Attila po rozhovore s ním pristúpil na návrh Ríma, aby sa vrátil do uhorskej nížiny a vyjednávanie o podmienkach návratu sa skončilo úspešne. Za veľké výkupné v zlate sa Bič boží vzdal plánu dobyť Rím.

Zomrel v svadobnú noc

Attila viedol vždy hektický život, holdoval nadmieru vínu a zábave, ak nebojoval. Dva roky po porážke vo Francúzsku sa znovu oženil a počas svadobnej noci zomrel na nadmerné požitie vína udusením.

Po jeho smrti v roku 453 pokračuje vo vojenských výbojoch jeho syn Elak. V Panónii podal v boji s Germánmi, čo znamenalo aj koniec húsnekho nebezpečenstva. Zvyšky hordy sa vrátili na Ukrajinu, asimilovali s tamojšími kameňmi a uvoľnili cestu bulharskému chanátu. Tento sa rozdelil na dve ríše (r. 679) - dunajskej zostali na území dnešného Bulharska, Rumunska a Moldavska. Bulharov volžskej ríše v 13. storočí vyhubili Mongoli.

Doposiaľ sa nevie, kde je Attilov hrob, pretože po smrti jeho telo spálili aj s pokladom, o ktorom sa rozprávali legendy a svedkov pohrebného obradu povraždili.