Lomonosov a Američan Benjamin Franklin, ktorému patrí prvenstvo.
17. januára uplynulo 303 rokov od narodenia tohto štátnika, diplomata, vedca, spisovateľa, fyzika a zakladateľa náuky o elektrine a vynálezcu.
Zo samouka vedec
Narodil sa v Bostone, vyučil sa za kníhtlačiara a kníhkupca a ďalej sa sám vzdelával, takže patril k najvzdelanejším ľudom doby, v ktorej žil. Vzdelanie považoval za prvoradú vec a preto vo Philadelphii, kde sa usadil, založil spolok pre vzdelávanie remeselníkov a obchodníkov, knižnicu pre ich odborný rast, pre mládež akadémiu a klub, neskoršie prebudovaný na Americkú filozofickú spoločnosť. Zriadil tlačiarne a založil prvú verejnú knižnicu v Amerike. Sám sa stal vedcom po štúdiu prírodovedeckých disciplín a začal sa zaoberať najmä elektrickými javmi. Robil pokusy s elektrinou a svetovú povesť vedca a fyzika získal po vydaní spisov o svojich poznávaniach z elektriny. Na základe tokov ho Kráľovská spoločnosť v Londýne prijala za člena.
Spájal vedu s praxou
Franklin sa zaoberal aj meteorológiou, hydrodynamikou, vyžarovaním a vedením tepla. Je vynálezcom úsporných kachlí, pouličnej lampy, zostrojil prvé dvojohniskové okuliare. Bol jedným z redaktorov významnej americkej deklarácie nezávislosti z roku 1776, podieľal sa na vypracovaní ústavy USA, veľmi významne sa prejavil ako diplomat a politik na viacerých rokovaniach, no najmä s Francúzskom a Anglickom.
Angažoval sa v boji za zrušenie otroctva a v boji severoamerických kolónií za nezávislosť. Jeho vedecké spisy boli preložené do francúzštiny a ďalších jazykov a na jeho počesť pomenovali jednotku elektrického náboja Franklin (Fr), dnes sa používa jednotka Coulomb (C ).
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
