zaostalosti a hlúposti, smečovať takpovediac z voleja. V prípade výtvarnej (výtvarnej?) prezentácie českého predsedníctva, nazvanej Entropa a umiestnenej v átriu Európskej rady, sa im "zapálil motor" po desiatich dňoch.
Len pre tých, ktorí nie sú duchom a mysľou 24 hodín v Bruseli: Entropa je obrovitá plastika, ktorá sa snaží metódou sarkastickej karikatúry vystihnúť akúsi príznačnú črtu každého z 27 národných štátov únie. Vzhľadom na kontraverzné (rozpačité) prijatie sa od diela trochu odtiahlo aj české predsedníctvo a ešte zvlášť razantne ho odmietol prezident Klaus, ktorý na dôstojnosť národných štátov nedá dopustiť. Slovensko, ktoré autor David Černý zobrazil ako salámu v maďarskej trikolóre, vyslovilo svoje zneľúbenie tiež, akurát že minister Kubiš to stihol skoro týždeň pred SNS...
Extempore pani Belousovovej, ktorá, samozrejme, "mäkkú nótu" Jána Kubiša ďaleko prelicitovala, je pozoruhodné tým, že ide o vôbec prvé stanovisko politika, ktorého obsahom je výtvarná kritika: "(...) Tu nejde o umenie, je to absolútna dekadencia. (...) Ak toto je umenie, tak potom naozaj už vôbec umenie sa dostáva do nejakých hrozných, nízkych suterénnych úrovní (...)" Recenziu ešte rozvinul minister Mikolaj, ktorý vie, že "to nesmie byť gýč, a to je gýč, a nesmie dehonestovať národ, a to dehonestuje". No. Nechajme galeristov a inú odbornú kritiku zvíjať sa v mdlobách a povedzme si radšej, že ani to Bulharsko, ktoré protestovalo najostrejšie a už si vydobylo zahalenie "svojho" tureckého záchoda, nehodnotilo úroveň diela, ale sa proste cítilo dotknuté. Aj keď tým ukázali, že im chýba zmysel pre recesiu a ironizáciu seba samých, vedia aspoň toľko, že vecou politikov už vôbec nie je glosovať slobodnú tvorbu. Pchať nosy môžu, ak sa im to neštíti, do lokalizácie, príležitosti, pri ktorej sa "performance" deje, a politických súvislostí. Iste, aj politik má slobodu prejavu, a smie sa vyjadrovať aj k umeniu. Lenže práve o to ide; ak už k nejakému "faux pas" došlo, tak nie v rámci umenia, ale jeho politického užitia. Na tom sa asi zhodneme všetci, teda mimo Belousovovej, že keby Černý zajtra vystavil salámu s maďarskou trikolórou v Lofflerovej galérii, tak žiadny politik nesmie ani ceknúť.
Schopnosť pozrieť sa na seba s odstupom, zasmiať sa nad vlastnými slabosťami, pochopiť pohľad iných, nebrať svoju existenciu smrteľne vážne, je známka zrelosti a inteligencie. Saláma v tenučkej zeleno-bielo-červenej trikolóre chcela zrejme ironizovať rýchle bohatnutie zaťažené nánosmi minulosti, ktorých sa zbavujeme, ale nezbavili. Čakať od SNS čokoľvek intelektuálnejšie ako vrčanie a starosť o vlastný obraz, by bolo ozaj odvážne. Napokon, na neoficiálnych fórach sa o Černého kompozícii dozvieme čokoľvek, od ozaj zatratenia až po chválu do neba. Ale že sa na Slovensku dožijeme, a to od naslovovzatých expertov, ako SNS, definície "gýča" a "dekadencie", tak to je ozaj veľké spestrenie života v samých krízach, od plynovej po televíznu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
