priezvísk, napr. Hudák, Kráľ, Hric. Koľkí majú priezvisko Košický, Košičan, Labanc, Kováč, Kuruc, Čižmár, Zimmerman?
Každé meno, názov, priezvisko niečo vyjadruje, s niečím súvisí v každom nájdeme aj historické súvislosti.
Najprv iba jedno meno
Súvislosť bola napr. v obchodných vzťahoch Košíc s inými mestami, čo sa v minulosti odzrkadlilo v názvoch ulíc. V Miskolci bola pred rokom 1544 ulica Malé Košice a tak isto sa volalo pred rokom 1699 predmestie Brekova. V Sátoraljaújhely bolo v stredoveku jazero pomenované Košické jazero.
V najstaršom období mali ľudia iba jedno meno. U šľachticov sa z ním uvádzalo, odkiaľ dotyčný pochádza, napr. Ján z Perína, Arnold z Drienova. Mešťanov poznávali iba podľa krstného mena, z ktoré pripojili prezývku alebo povolanie. Mikuláš - kováč, Peter - stolár, ak bolo viac Jánov, Petrov, či Mikulášov, pripojili za meno nejakú charakteristickú vlastnosť, napr. Mikuláš - krčmár, hluchý. V nich bol základ budúcich priezvísk.
Priezviská podľa remesiel
Ľudí pribúdalo a s nimi aj druhé meno, ktoré nebolo úradné, kým Jozef druhý nenariadil, že každý občan ich musí mať dve. Keďže ľudí nejako nazývali, prezývali, či zvali, z toho vznikol aj pojem "priezvisko". Stalo sa napokon dedičným. V Košiciach, kde bola nemecká kolonizácia, vznikali priezviská podľa remesiel, ktoré si buď ponechávali v pôvodnej forme, alebo ich prekladali neskoršie do slovenčiny, tie menili napríklad príponami: Čižmár - Čižmárik. Presne možno určiť priezviská podľa kovospracujúcich remesiel, ktoré boli v Košiciach široko rozvinuté: Eisner (železiar), Schmeltzer (tavič), Bogner (výrobca lukov), Aurifaber, Goldschmidt (zlatník). Ale aj ďalšie, ako Schaffer (vedrár), Kopperschmidt (meďotepec). Rozšírené bolo meno Kromer (kupec), pretože mnohí Košičania boli obchodníkmi. Kromer bolo aj frekventovaným priezviskom u richtárov. Ešte i dnes nájdeme Schneiderovcov i Girtlerovcov (pôvodne Gärtler). Prvé znamená v preklade krajčír, druhé opaskár. Podľa remesiel pomenovali aj ulice, ktoré nám ich aj dnes pripomínajú: Kováčska, Garbiarska, Hrnčiarska, Zámočnícka.
Najčastejšie mená remeselníkov
Zápisy o remeslách a vzniku mien podľa nich preskúmal a vedecky spracoval do publikácie Dr. Ondrej R. Halaga. Vydali ju v Nemecku v nemčine a je rukoväťou pre historikov a lingvistov pri štúdiu nielen priezvisk, ale aj vývoja nárečí.
V jeho publikácii "Právny, územný a populačný vývoj mesta Košíc" sú podrobne uvedené remeselné špecializácie z rozpätia rokov 1480 - 1502 aj s počtom rodín, ktoré majú mená podľa týchto remesiel. Napríklad najviac ich je podľa kupcov - až devätnásť rodín, podľa mlynárov trinásť, tiež toľko podľa kolesárov, podľa opaskárov sa volá dvanásť rodín, po jedenásť podľa krajčírov a sedlárov, desať podľa tokárov, po sedem rodín má priezviská podľa stolárskeho a bednárskeho remesla, deväť rodín sa volá Schaffer (vedrár), Schuster (obuvník) šesť rodín, podľa strihačov látok má priezvisko Scherer päť rodín. Najmenej frekventovanými priezviskami sú podľa tkáčskej, čipkárskej, kisniarskej (debnárskej), remenárskej, murárskej, olejníckej, lojárskej a povrazníckej remeselnej špecializácie. Zriedkavo sa volajú košické rodiny podľa klinčiarov, klampiarov, hutníkov, mediarov (Rotgiesser).
Pôvodné mená občanov
Dr. Halaga poukazuje na pôvodové mená košických mešťanov v období do začiatku 15. storočia. V najstaršej mestskej knihe Košíc (1393 - 1405) sú uvedené vo veľkom počte. Mestská kniha Košíc je dôkazom, že Košice počas sto až stopäťdesiatich rokov od usadenia kolonistov (hostí) mali pevné miesto v kraji. Vyše štyristo ľudí, ktorí figurujú viackrát v zápisoch mestskej knihy, pochádzali podľa Dr. Halagu "podľa mena alebo výslovného údaju miesta s predložkou z obcí košickej provincie, najmä z najbližšieho okolia (Abova), zo Spiša, Šariša, Zemplína, Gemera, Boršodu a z malej župy Turňa. Pôvodové mená z rokov 1393 - 1405 už odrážajú príliv z osád všetkých kolonizačných etáp, i poslednej tzv. sliezskej, na ktorej sa súčasne podieľali aj sami Košičania lokátorsky alebo investorsky. Niektoré pôvodové mená mohli prenikať do Košíc aj cez spišské a iné východoslovenské mestá, tiež aj naopak".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
