písacie potreby, papier, umelecké predmety a ojedinelo aj požičiavali knihy. Takýmto obchodom bolo aj jedno z najstarších košických kníhkupectiev Augustína Hartiga.
Knihy aj doplnkový tovar
O občianstvo Košíc požiadal Hartig keď sa stal pomocníkom majiteľa knihárskej dielne E. Sandvosa a po oficiálnom prijatí za občana mesta ju prevzal. Súčasne kúpil od Jozefa Novellyho kníhkupectvo a začal v ňom predávať populárne kalendáre v slovenčine, maďarčine a nemčine, tiež lacné vydania kníh. Ako doplnkový tovar predával papier a písacie potreby a vo veľkom zásoboval kancelárskymi potrebami úrady. Bol aj propagátorom knižných vydaní beletrie a pri kníhkupectve zriadil aj požičovňu nemeckých, francúzskych, maďarských a anglických kníh (od r. 1857). jeho spoločníkom sa stal Adolf Maurer, ktorý kúpil od Hartiga kníhkupectvo a stal sa na Hlavnej ulici č. 63 jeho pokračovateľom.
Predchádzajúci kníhkupec Novelly si zasluhuje pozornosť. Nielen preto, že pochádzal zo starej košickej rodiny obchodníkov a podnikateľov. Musel to byť zaujímavý človek, ktorého v Slovníku košických osobností označuje Dr. M. Mihóková za básnika, redaktora košických novín Kaschauer Zeitnug a zakladateľa tradície požičiavania kníh v Košiciach.
Š. Novelly sa priatelil s maďarským básnikom Petöfim, ktorý ho zrejme nadchol revolučnými myšlienkami, pretože Novelly sa zúčastnil revolučných bojov 1848-49. Keď mu jeho otec (Imrich Novelly bol zakladateľom Košickej sporiteľne) kúpil kníhkupectvo, o dva roky po revolúcii, po troch rokoch neúspešného podnikania ako obchodníka, obchod predal, ako sme už uviedli, Augustínovi Hartigovi.
Založil požičovňu
Novelly sa aj počas svojej kníhkupeckej činnosti venoval písaniu poézie v nemčine, jej prekladaniu z maďarčiny do nemčiny. Spolupracoval s košickým kníhtlačiarom Karolom Werferom pri vydávaní edície beletrie, a po predaji svojho kníhkupectva začal realizovať myšlienku požičovne kníh ako služby záujemcom o čítanie kníh aj časopisov. Ešte v kníhkupectve zriadil požičiavanie kníh, v čom pokračoval aj A. Hartig. Ten dokonca podľa požiadaviek zákazníkov objednával francúzske, anglické a nemecké knihy priamo u zahraničných vydavateľov. Túto službu poskytoval aj jeho spoločník Maurer vo vlastnom kníhkupectve na Hlavnej 63. Spomínaní traja kníhkupci boli v šírení knižnej kultúry predchodcami zakladateľov knižníc. Z nich sa najviac priblížil k forme knižníc Novelly, založením tradície požičovne. Zriadil ju v roku 1857 na Hlavnej ulici č. 110. Jej štyritisíc zväzkov bolo v tom čase dostačujúcich pre záujemcov o literatúru v štyroch jazykoch, najviac v nemčine a francúzštine. Tri rok viedol požičovňu Novelly osobne už ako úradník Obchodnej a priemyselnej komory a od roku 1860 ju prevzal kníhkupec František Haymann.
Šíritelia knižnej kultúry
Haymann bol ďalšou osobnosťou v oblastí šírenia knižnej kultúry. Do Košíc prišiel po šestnásťročnom pôsobení ako kníhkupec najmä vo Viedni. Bol tichým spoločníkom J. K. Werfera v jeho kníhkupectve v Košiciach, kde sa predávali aj hudobniny a umelecké predmety. Po prevzatí Novellyho požičovne sa osamostatnil ako kníhkupec.
Jednou z najvýraznejších osobností medzi kníhkupcami bol Adolf Maurer. Nielenže prevzal od Hartiga tradíciu jeho práce - spoluprácu so zahraničnými vydavateľmi, šírenie hudobnej kultúry a organizovanie koncertov v Košiciach - ale ju aj rozšíril. Vo výklade svojho obchodu popri knižných novinkách vystavoval vzácne knihy, historické predmety, výtvarné diela. Vydával knihy aj učebnice a práve učebnice boli ocenené na výstave učebných pomôcok v Budapešti. Nepredával iba nemeckú literatúru, ale aj vydania Martinskej Kníhtlačiarenskej spoločnosti. Popri inej podnikateľskej činnosti bol organizátorom kníhkupcov a funkcionárom ich krajinského aj vidieckeho zväzu. V jeho obchode sa vychovali ďalšie budúce osobnosti uhorského kníhkupectva. Medzi nimi aj jeho pokračovateľ Gejza Jaschko, ktorý prevzal kníhkupectvo aj požičovňu kníh po Maurerovom odsťahovaní sa do Viedne v roku 1913, kde viedol obchodnú agentúru a bol komisionárom viacerých vydavateľstiev. Toto Maurerovo kníhkupectvo malo významnú úlohu v košickom kníhkupeckom dianí až do roku 1948, kedy bolo znárodnené a prešlo do národného podniku Slovenská kniha
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
