Korzár logo Korzár

Rebel s charizmou - Robert Redford

V MLADOSTI PIL A SEDEL V BASE, PRED SMRŤOU HO ZACHRÁNILA LOLAŽijúca filmová legenda, uznávaný herec a režisér, mecenáš nezávislého filmu, ochranca

V MLADOSTI PIL A SEDEL V BASE, PRED SMRŤOU HO ZACHRÁNILA LOLA

Žijúca filmová legenda, uznávaný herec a režisér, mecenáš nezávislého filmu, ochranca prírody a neuveriteľný fešák s charizmou. Robert Redford.

Znie to príliš krásne, aby to mohla byť pravda. Ale tak sa malá superhviezda volala už 18. augusta 1937, keď prišla na svet v kalifornskej Santa Monice. Charles Robert Redford. Dobré meno pre športovca alebo herca. Meno, ktoré sľubuje veľkú kariéru. Ale kto koncom tridsiatych rokov myslel na nejaké skvelé zamestnanie?

Chudobné a smutné detstvo

Hospodárska kríza práve skončila a každý bol rád, že sa udržal nad vodou. V Santa Monice tomu nebolo inak. Mesto leží len desať kilometrov od Los Angeles, pár kilometrov od hollywoodského bulváru, po ktorom sa ešte vtedy prechádzali hviezdy a kde mal človek bohatých na dosah ruky, aj keď mu boli nepredstaviteľne vzdialení. Hollywood bol nedostupnou rozprávkovou končinou uprostred krízami otrasenej krajiny, ktorá sa práve začínala zotavovať z najväčšieho šoku. Ľudia sa s nádejou dívali do budúcnosti, zúfalo hľadali prácu. Robertovi rodičia na tom boli rovnako. Charles a Martha Redfordovci žili v skromnom domčeku, pripomínajúcom chatku, v strede mesta a každé ráno im vyzváňal budík do nového dňa, ktorý bol bojom o holú existenciu. Ako väčšina mužov pracoval aj Charles Redford pre dvoch zamestnávateľov, aby uživil rodinu. Ešte za tmy roznášal mlieko, popoludní pracoval ako účtovník. Malý Redford, ktorému každý hovoril Bob, videl otca zriedkavo. "Keď som išiel do školy, roznášal mlieko, a keď som sa vracal domov, pracoval v kancelárii," spomína Robert Redford. "Sotva som vedel, ako vyzerá. Ale aj tak by som za nim so svojimi starosťami nešiel. Pracoval tvrdo a mal tých svojich problémov nad hlavu. " Z hercových slov zaznieva trpkosť. "Môj otec mal celý život zlú náladu," rozpráva, "predpokladám, že u jeho rodičov to bolo rovnaké. Nechcel o nich hovoriť. Boli príliš chudobní, aby mohli otca podporovať, preto vyrastal u tety. Cítil sa asi veľmi opustený." Podobne sa viedlo aj malému Bobovi, ktorý síce vyrastal u svojich rodičov, ale otca akoby nemal. V zúfalstve sa obracal na svojho strýka. "Bol mi omnoho bližší," dodáva dnes. Úplne inak vyzerajú spomienky na mamu. "Bola to dobrá a veselá žena, ktorá dokázala vo všetkom vidieť niečo dobré. Bola plná života." Pre syna sa obetovala, dodávala mu odvahu a nahradila mu otca.

Túžil po veľkomeste

Po kríze a druhej svetovej vojne sa rodina presťahovala do Van Nuys, provinčného kalifornského mestečka. Všetko tam malo svoj poriadok, ktorému sa človek musel prispôsobiť. Sporiadaní otcovia rodín, usilovné gazdinky, pekné domčeky. Všetky rovnaké. V garáži automobil, s ktorým sa chodilo každú sobotu do samoobsluhy na celotýždenný nákup. Bridžové večierky, cirkevné slávnosti, pikniky v prírode. Žiadna chudoba, ale ani prílišné bohatstvo. Ráj pre rodičov, nuda pre mládež. Mladý Robert Redford Van Nuys priam nenávidel. Nevedel, čo si má počať s týmto americkým spôsobom života. Plážové mejdany ho otravovali. Aj ten neustály optimizmus.

"Boli ste niekedy vo Van Nuys?, pýta sa Robert Redford. "Je to kultúrna žumpa. Bez vzrušení, výzvy, romantiky. Aj školy tam boli primítivne." Redford cítil a vnímal veci ako Európan. Jeho snom bol veľkomestský život, vzrušenie, lesk, divadlo, tisíce výstav, možností a uvolnenie. Anonymita a splynutie s davom.

Nenávidel školu a boháčov

Robert nenávidel školu, ale vedel, že musí vydržať, ak chce niekedy opustiť Van Nuys. "Bol som chytrý a zistil som, že to niekam môžem dotiahnúť len tak, že si urobím vysokú školu. Navyše keby som odišiel zo školy, armáda by ma zrejme poslala do Kórey. To som nemohol akceptovať. Kórejská vojna nebola moja vojna, nemohol som sa s ňou stotožniť. Ani vtedy s Kóreou, ani neskôr s Vietnamom." Redford sa však učil hrozne, mal zlé známky, no zachraňoval ho šport. Ale v Amerike sa môže na univerzitu dostať aj ten, kto má nedostatočné výsledky, za predpokladu, že je športové eso. Robert hral vynikajúco americký futbal, basketbal i baseball. A popritom stváral rôzne kúsky, ktoré boli na hrane zákona. "S najlepším kámošom sme sa zabávali tak, že sme vyliezli na domy, vyšrubovali žiarovky z reklamných tabúľ a hádzali ich na ulicu. Kradli sme disky z aút a predávali ich po 20 centov na vrakovisku. Mnohokrát som sa vlúpal do bohatých víl v Bel Air, iba tak, aby som si ich poobzeral. Pýtal som sa, čo tí ľudia urobili, že si na to zarobili? Niečo som proti bohatým mal. Bol som dobrý tenista a robilo mi zvláštne potešenie, keď som mohol bohaté deti rozbiť na kurte."

Pokus stať sa kaskadérom

Na film v päťdesiatych rokov Redford ani nepomyslel. Pokladal filmové hviezdy za slabochov, ktorí nemajú na práci nič iné len sa usmievať do kamery a počítať peniaze. S výnimkou westernových hviezd, ktoré boli akčnými hrdinami. Zvlášť mu učarovali kaskadéri, ktorí nasadzovali za hercov krk, padali z koní a skákali z horiacich domov. Prvýkrát som sa stretol s filmom, keď som mal pätnásť. S kamarátom sme boli fanúšikmi westernov a mysleli sme si, že by sme mohli robiť kaskadérov. Nikdy sa nám však zo štúdia neozvali." Inak neurobil Hollywood na Roberta žiadny dojem.

Mamina smrť - strata pôdy pod nohami

Na rok 1955 Robert Redford nezabudne. Znamenal preň zásadný zvrat v jeho živote. Zomrela mu mama a Robert stratil pôdu pod nohami. Znamenala jediný zväzok s rodinou, zmizol jediný človek, na ktorého sa mohol spoľahnúť. " Hovoril som si, že sa musím odteraz spoliehať už len sám na seba." Smrť matky ho však postihla viac, ako si dokázal priznať. Bol neskutočne sám. "Mnohokárt som sa strašne opil a niekoľkokrát som skončil vo väzení." Z večného nespokojenca sa stal bezmocný mladík, ktorý mal už len jediné prianie - opustiť Kaliforniu a začať niekde inde nový život. Umožnil mu to baseball. Dostal športové štipendium na univerzite v Colorade, preslávenom nádhernou prírodou. Tam si Bob prišiel na svoje, podnikal výpravy do hôr, táboril pri rieke. "Univerzitu som ale nenávidel," spomína dnes. A tak Redford vyrazil za skúsenosťami, živil sa príležitostnými porácami, nikde nezakotvil na dlhšie. Tešil sa zo slobody, no zároveň bedákal nad nezmyselnosťou svojho života. Lákala ho Európa, Paríž, pôvabná atmosféra, krásne dievčatá...

Pre maliarstvo sa nenarodil

Precitnutie bolo trpké. Robert Redford sa pokúšal na ulici maľovať portréty, no zárobky boli biedne. Žil z ruky do úst. Niekedy nemal ani halier, inokedy jedol celé dni iba zemiaky, alebo čakal na solventných Američanov, aby mu zaplatili obed. V Paríži neuspel, nikto sa nenadchol jeho obrazmi. A tak trampoval po Francúzsku, Nemecku, Grécku, postupne spoznal celú Európu. Stal sa z neho hippie, neúnavnmý vandrák, ktorý si vypočul všetko, čo mu kto chcel porozprávať. "Bolo to vzrušujúce a zábavné. Ale tiež som spoznal, že všetky moje fantázie, ktoré som spriadal, boli falošné. Dostal som sa do kontaktu s realitou. A musel som pochopiť, že som sa nenarodil preto, aby som bol maliarom. To mi jasne vysvetlil profesor na umeleckej škole vo Florencii."

Návrat z Európy

Bob urobil správny zámer. Dal dohromady úspory a vrátil sa späť do Ameriky. Bez groša a unavený prišiel do Los Angeles. Bol na dne a chystal sa skočiť pod prvý vlak. Skončiť so životom a zabudnúť na všetky starosti. Ale nasšaťastie k tomu nedošlo. Včas sa objavila žena, ktorá ho zachránila pred istou skazou. Lola - žena jeho života. "Keď som ju stretol, nebol som ďaleko od smrti. Veľa som pil, každý deň som tak trochu umieral. Bez Loly by som zahynul. Lola pôsobila tak zaujímavo, že som po dlhom čase hovoril opäť celý večer. Naozaj sa zaujímala o tom, čo som jej rozprával. Neustále sme sa rozprávali. A hoci som bol presvedčený, že sa pred tridsaťpäťkou neožením, cítil som inštiktívne, že Lola je žena, s ktorou chcem byť celý život. Vzali sme na jeseň v roku 1956." Lola si však na stretnutie s Redfordom nespomínala tak nadšene. " Nosil dlhé fúzy a bol bosý. Bol nepochybne číslo jedna v zozname zakázaných vecí, ktorý mi rodičia napísali pred odchodom z rodného Utahu." Lola bola pekná plavovláska s veselým smiechom, ktorý Redforda okúzlil. Čerstvý manželský pár sa odsťahoval do New Yorku, kde si prenajali malý byt a mali len posteľ, stôl a varič. Lola si našla miesto v banke a zarábala peniaze, zatiaľčo Robert sníval o kariére maliara a študoval na umeleckej škole. A Lola hoci vedela, že to nikam nevedie, Roberta podporovala.

Herectvo

Redford si už dnes presne nepamätá, kedy a kto ho primäl k tomu, aby sa pokúsil stať hercom, len vie, že to boli nejakí známi. Žartovali jeden večer o jeho vzhľade a atletickej postave. "S tvojou vizážou si už dávno mal byť hviezdou." Lola ho presviedčala, že vie napodobňovať iných ľudí, vie sa hýbať a presvedčovať. "Prečo by si to neskúsil?", tlačila na pílu. Roberta na prvý pokus vzali na Akademiu dramatického umenia. V divadelných hrách si ho všimol agent, ktorý hľadal nové talenty. "Toho mladíka musím získať," povedal vtedy Stark. "Ešte ani neotvoril ústa a ja som už videl také zaujatie, tak silnú koncentráciu, že som nemohol od neho odvrátiť zrak." Bobovi sa začalo dariť a prišla obrovská rána osudu....

Smrť bábätka

Narodilo sa im prvé dieťa, ktoré si od začiatku priali. Synček Scott bol ich vysneným pokladom, vcenovali mu každučkú voľnú chvíľu. Zasiahol však tragický osud. jednej noci sa Lola náhle prebudila. Vydesene sa rozhliadla a vstala z postele. Čo ju prebudilo? Nič sa jej nesnívalo, v dome bolo ticho. Až príliš ticho. Išla po špičkách do detskej izby a pozrela sa na dieťa. Malý Scott sa nehýbal. Zmocnila sa jej panika. Nebolo mu pomoci, zomrel na záhadnú chorobu - náhla detská smrť. Nešťastie Roberta a Lolu strašne postihlo. Pred smútkom utiekli do Európy, neboli schopní pracovať, potrebovali odstup. Dlho sa prechádzali po pláži, športovali. Po roku sa vrátili do Ameriky. Bob dostal rolu v seriáloch, vrátil sa na Broadway, ozvali sa filmové štúdia. Ponuky sa množili, v súkromí bol šťastný s Lolou. Narodila sa im dcérka Shauna, neskôr jej dve sestričky Jamie a Amy, pekné a šikovné dievčatá.

Butch Cassidy a Sundance Kid

Rolu v svetoznámom westerne Robert Redford nemal dostať. POroducent filmu ho nechcel a neveril, že ho budú chcieť diváci. Mal ho hrať Marlon Brando spolu s Paulom Newmanom. Napokon si ho režisér pretlačil a bola to trefa do čierneho. Z Redforda sa stala svetová hviezda a s Newmanom sa skvelo doplňovali. "ZVláštnym spôsobom som sa so Sundancom identifikoval. Ako mladý muž som sa často pristihol pri myšlienkach, že žiť akoby stále na úteku nie je predsa tak zlé. Páčilo sa mi to. Scenár sa mi mimoriadne páčil, pretože predstavoval banditov ako veľké deti, ktoré prepdávajú vlaky a banky zo srandy." Paul Newamn a Robert Redford mali úplne odlišné spôsoby filmovej práce. Paul nacvičoval scénu až do úmoru, zatiaľčo Bob k nej pristupoval intuitívne a väčšinou bol spokojný hneď prvým záberom. Butch Cassidy a Sundance Kid sa stal kasovným trhákom a Robert Redford superhviezdou. Spomínaný western, ale aj film Jeremiah Johnson z neho urobili veľmi dôležitú osobnosť. Objavil sa na titulke časopisu Life a už nemohol vojsť do žiadnej reštaurácie len tak, aby ho neprenasledovali húfy fanúšikov. Zarobil veľa peňazí, postavil si dom v Utahu, ďaleko od hollywoodských večierkov. Mnoho ďalších vydarených filmov zostane navždy v zlatom fonde svetovej kinematografie, alebo len v mysli fanúšikov. Podraz, Takí sme boli, Elektrický jazdec, havana, Veľký Gatsby, Prirodzený talent, Tri dni Kondorra, Brubaker, Všetci prezidentovi muži, Kandidát.

Redford ako oscarový režisér

Prvým filmom, ktorý umelec režíroval a zároveň v ňom stvárnil hlavnú úlohu, bol Zaklínač koní z roku 1998. Za film Obyčajní ľudia, svoj celovečerný režijný debut, získal najvyššie ocenenie - Oscara za réžiu. Za ďalší zo svojich filmov, Quiz Show, ho na zlatú sošku v rovnakej kategórii nominovali. Ako herec získal oscarovú nomináciu za výkon vo filme Podraz. Redford je známy svojím záujmom o nezávislú filmovú produkciu a v roku 1980 založil Sundance Institute, ktorý každú zimu v Park City v Utahu, jeho obľúbenom teritóriu, usporadúva Sundance Film Festival. Ten sa stal najdôležitejšou udalosťou na poli nezávislého filmu v Spojených štátoch.

V roku 2002 udelili Redfordovi, známemu aj aktivitami v oblasti ochrany životného prostredia, Oscara za celoživotné dielo. Časopis Empire v roku 1997 zaradil Roberta Redforda na 29. miesto v zozname 100 najväčších filmových hviezd všetkých čias.

Ožení sa znovu?

Takmer po troch desaťročiach sa herec rozviedol s Lolou Van Wagenenen, s ktorou má tri dcéry. Dnes 71 - ročný

už niekoľko rokov žije s nemeckou priateľkou Sybille Szaggars."To, že jej hovorím snúbenica, prezrádza vari všetko", uviedol umelec pre spoločenský magazín Bunte. "Billy je mojou láskou, priateľkou, partnerkou". Obaja si myslíme, že nepotrebujeme na to papier", zahmlil Redford. Podľa vlastných slov sa herec naučil vďaka partnerke nemecky, avšak iba zriedkavo sa mu darí primäť ju ku konverzácii v jej materskom jazyku. Najviac sa tak naučí pri rozhovoroch so Sybillinou mamou. Pre Roberta Redforda nie je nepredstaviteľný ani život v Nemecku. Má rád Európu a jeho výchova ako taká začala vlastne cestou po starom kontinente. Prvou "štáciou" v Nemecku sa pre neho vtedy stal Mníchov, z ktorého bol uchvátený v súvislosti s veselosťou a dobrou náladou jeho obyvateľov. Čo však netušil, práve boli fašiangy. Robert Redford sa s partnerkou zoznámil začiatkom 90. rokov. Od roku 1996 spolu žijú v americkom štáte Utah.

Autor: SIMONA GALLOVÁ

Najčítanejšie na Korzár

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 299
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 549
  3. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 12 498
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 11 016
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 693
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 533
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 8 041
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 265
  1. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  2. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  3. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  4. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  5. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  6. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  7. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  8. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 900
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 672
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 484
  4. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 392
  5. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 385
  6. Juraj Kumičák: Kolaborant 8 177
  7. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 032
  8. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 7 914
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  2. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  3. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  4. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  5. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  6. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  7. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  8. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 900
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 672
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 484
  4. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 392
  5. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 385
  6. Juraj Kumičák: Kolaborant 8 177
  7. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 032
  8. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 7 914
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu