kostol Frauenkirche, ktorý bol počas druhej svetovej vojny úplne zničený a po náročnej a dlhotrvajúcej rekonštrukcii sa v roku 2005 opäť zaskvel v plnej kráse. Aj stavba, ktorú predstavujeme dnes, bola značne poškodená spojeneckým bombardovaním v dňoch 13. až 15. februára 1945. Je to stavba, známa na celom svete pod názvom Zwinger.

Florencia na Labe

Zwinger patrí medzi stavby, kvôli ktorým sú Drážďany nazývané mestom umenia a kultúry, či Florenciou na Labe. Na mieste dnešných Drážďan stála už v 12. storočí slovanská osada, ktorá sa volala Drežďany a ktorá dala mestu meno. Drážďany, po nemecky Dresden, sú hlavným mestom spolkovej krajiny Sasko a majú približne pol milióna obyvateľov. Drážďany sú jedným z "najzelenších" miest v Európe, pretože zeleň pokrýva až 63 % plochy mesta. K rozvoju mesta ako centra umenia a barokovej metropoly prispel najmä saský kurfirt Fridrich August I., často nazývaný aj August Silný (bol aj poľským kráľom).

Obdivoval Ľudovíta XIV.

August obdivoval a napodobňoval životný štýl francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV a preto nechal postaviť nádherné paláce a iné stavby a usporadúval honosné hostiny a večierky. Jednou z najvýznamnejších stavieb, ktoré dal August I. postaviť, je práve Zwinger. Ten vyrástol na mieste akéhosi amfiteátra, obklopeného drevenými budovami a vybudovaného v roku 1709. Išlo o slávnostné miesto na konanie turnajov a iných dvorných hier saskej šľachty. Základná časť komplexu Zwinger, ako ho poznáme dnes, bola postavená v rokoch 1710 až 1719. Výstavbu riadil Matthäus Daniel Pöppelmann. Základným stavebným materiálom bol pieskovec. Pavilóny a galérie na strane hrádze slúžili ako oranžéria, v ktorej August nechal vysadiť exotické rastliny a pomarančovníky.

Kúpajúce sa nymfy

Väčšinu plastík, ktorými je Zwinger vyzdobený, zhotovil sochár Balthasar Permoser. Za jeho najhodnotnejšie a najkrajšie dielo je považované dielo s názvom Kúpeľ nýmf, ktoré je umiestnené za Francúzskym pavilónom v priestore s jaskyňami, sochami a fontánami. Zwinger nebol dokončený za života jeho hlavného architekta Pöppelmanna. Ten sa však dočkal dostavby Korunnej brány, z ktorej na obe strany vybiehajú dve krídla. Korunná brána, ktorá je hlavným vchodom do komplexu Zwinger, vďačí za svoj názov korune, ktorá zakončuje jej kupolu. Koruna, nesená štyrmi poľskými orlami, znázorňuje poľskú kráľovskú korunu.

Prestup na katolícku vieru

V tejto súvislosti možno spomenúť, že Fridrich August I. bol po prestúpení na katolícku vieru (predtým bol protestant) 15. septembra 1697 v Krakove korunovaný za poľského kráľa, a to ako August II. Mocny. Po porážke v bitke so Švédmi trón stratil, ale v roku 1709 ho opäť získal. Korunná brána, dekorovaná aj plastikami antických hrdinov a bohov, je najfotografovanejšou časťou Zwingera. Z architektonického hľadiska vykazuje Korunná brána prvky vrcholného talianskeho baroka. Vstup do Zwingea cez spomenutú bránu umocňuje to, že z vonkajšej strany sa do brány vchádza cez most ponad vodnú priekopu. Naproti Korunnej bráne, cez krásne nádvorie s parkom a fontánami, stojí budova obrazovej galérie, ktorá bola postavená v rokoch 1847 až 1854 na mieste bývalého múru, ohraničujúceho Zwinger.

Semperova galéria

Túto stavbu začal budovať Gottfried Semper, známy staviteľ nedávno zreštaurovanej Semperovej opery (tiež v Drážďanoch), po jeho úteku v roku 1849 ju dokončil Karl Moritz Haenel. Semperova galéria je postavená v štýle vrcholnej talianskej renesancie. Na vonkajšej fasáde tejto galérie, ktorá bola ako Nové múzeum slávnostne otvorená 25. septembra 1855, je umiestnených 120 skulptúr z pieskovca. V rámci týchto skulptúr je zobrazených vyše 160 postáv z rôznych epoch, a to napríklad Zeus, Mojžiš, Michelangelo či Goethe. Istý Abdreas Oppermann napísal v roku 1863, že Semperova galéria je najveľkolepejšou a najbohatšie vyzdobenou muzeálnou budovou novej doby. V tomto múzeu, ktoré sa dnes nazýva Obrazová galéria nových majstrov, sú skvostné diela takých umelcov, akými boli napríklad Canaletto, Raffael, Tizian či Rembrandt.

Sixtínska madona

Za najvzácnejší obraz v zbierkach tejto galérie sa zvykne považovať Raffaelov obraz Sixtínska madona. Obrazovú galériu navštívi ročne okolo 400 000 návštevníkov z celého sveta. Za stavebný vrchol Zwingra sa považuje Hradbový či Francúzsky pavilón. Táto nádherná baroková stavba je korunovaná sochou Herkula, ktorý nesie tzv. svetovú guľu. Aj táto stavba je dekorovaná sochami bohov a hrdinov z gréckych povestí a bájí. Oproti spomenutému pavilónu stojí bývalý mestský pavilón, dnes nazývaný Pavilón zvonkohry. Tento pavilón pochádza z roku 1723 a bol viac ráz poškodený. Po prvý raz bol poškodený požiarom v roku 1849. Jeho opätovná výstavba pod vedením K. M. Haenela trvala od roku 1857 do roku 1963. Pri leteckom nálete v roku 1945 bol pavilón opäť zničený, pričom jeho obnova trvala do roku 1964.

Porcelánové zvončeky

Tento pavilón je známy svojou zvonkohrou, postavenou v roku 1933. Zvonkohra mala pôvodne 24 zvončekov z meissenského porcelánu, neskôr bol počet zvončekov zvýšený na 60. V rôznych častiach komplexu Zwinger sú inštalované rozmanité stále výstavy. Jedna z týchto výstav má tradičný názov Matematicko-fyzikálny salón a obsahuje najmä historické prístroje na meranie dĺžky, teploty, hmotnosti a objemu. Salón má aj zbierku máp, glóbusov, hodín a optických prístrojov pre astronómiu. Veľmi známou a veľmi navštevovanou je aj zbierka porcelánu. Tú založil už v roku 1715 zakladateľ Zwingra Fridrich August I. Ťažiskom zbierky sú tradičné porcelánové diela z Číny a Japonska. Zbierka však obsahuje aj výrobky saských výrobcov porcelánu, najmä známej manufaktúry v Meissene.

Čo je Zwinger?

V zbierke je dokopy okolo 20 000 výrobkov z porcelánu, ale kvôli nedostatku miesta je z nich vystavených len asi 750. V Zwingri je aj zbrojnica, v ktorej je mimoriadne cenná zbierka brnení, bodných a sečných zbraní i historických palných zbraní. Zbierka obsahuje okolo 10 000 historických exponátov. Na záver by sme mohli vysvetliť, čo vlastne názov Zwinger znamená. Tento názov nie je odvodený od nijakého vlastného mena. Názvom Zwinger sa v stredoveku označovala časť pevnosti ležiaca medzi vonkajším a vnútorným múrom pevnosti. Dnešný Zwinger už síce neplnil túto stredovekú funkciu, ale jeho vstupný trakt s Korunnou bránou leží na mieste vonkajšieho pevnostného múra a tak prišiel k svojmu názvu

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.