Antalová, Nikola Šimonová, Miro Kisty, Ivana Frenová, Michal Plichta a Dušan Varmeďa. "Po skúsenostiach, ktoré som získal ako sólista Lúčnice, tanečný pedagóg a tanečník FS Zemplín, choreograf FS Laborec a Mechanik, môžem prehlásiť, že naši zažiarili a boli ozdobou tohto premiérového programu. Odvolávam sa pritom aj na vyjadrenie profesora Nosáľa počas nášho rozhovoru bezprostredne po predstavení," hovorí Dušan Plichta.
ZEMPLÍN. Folkór a Lúčnica učarovali celej jeho rodine. V Lúčnici Dušan Plichta tancoval spolu s manželkou. V ich šľapajách pokračujú aj dvaja synovia - Miško a Dušan.
Základy im dal súbor Zemplín
Dušan prezradil tajomstvo úspechu Zemplínčanov v Lúčnici. "Je to najmä prepracovaný a vysoko efektívny systém tanečnej prípravy vo folklórnom súbore (FS) Zemplín, ktorý vyvážene rozvíja nielen technické majstrovstvo tanečníka, jeho interpretačné schopnosti, ale aj štýlovú čistotu danej tanečnej oblasti," vysvetľuje Dušan Plichta. Dodáva, že je to aj vďaka práci uznávaného choreografa FS Zemplín a Nosáľovho dobrého priateľa Milana Hvižďáka, ktorého výborne dopĺňa tanečný pedagóg tohto súboru a aj autor mnohých choreografií Peter Cicák. Ten je absolventom VŠMU a bývalým sólistom Lúčnice. Výsledkom ich spoločnej práce je podľa Plichtu rastúci počet všestranne pripravených tanečníkov, ktorí v rekordne krátkom čase zvládli aj tak náročné choreografie, tvoriace zlatý fond Lúčnice, ako sú Odzemok, Započínka, Čirčianka, Horehronie, Sviatok na Zemplíne a ďalšie.
Čapáše z Honolulu
"Nie vždy tomu bolo tak. Spomínam si na časy môjho príchodu do Lúčnice v roku 1979. Bol som tu jediným Zemplínčanom. Naše čapáše a cifry mi išli celkom dobre, ale Detva, to bola pre mňa pohroma. Pamätám si na moment zo sústredenia Lúčnice v Modre, keď som si cez prestávku čapášoval na chodbe. Okolo práve išiel náš vtedajší pedagóg Peter Homolka, známy svojím perfekcionalizmom, ktorý mi povedal: 'Dušan, najprv sa nauč tancovať poriadne Detvu a potom si bi čapáše hoc aj z Honolulu.' Bola to studená sprcha, ale mal pravdu a ja som sa ju skutočne naučil," spomína tanečník.
Hovorí, že v súbore sa ujal a postupne za ním prichádzali ďalší tanečníci z FS Zemplín. "Najprv moja frajerka a súčasná manželka Milina, po nej Zuzka Bulíková, neskôr Janko Ďurovčík, Monika Miková, Adela Vavreková, Monika Mihočková, Katka Rohoňová a ďalší. S hlbokou úctou sa pozerám aj do histórie a nemôžem nespomenúť môjho dobrého priateľa Ďurka Králika. Tento Zemplínčan je žiarivým vzorom pre všetkých mladých ľudí túžiacich po vzdelaní a poznaní tohto sveta. Ďurko, dnes už s ôsmimi krížikmi na chrbte, sa po vojne mierou vrchovatou zaslúžil o vznik Lúčnice. Okrem toho, že bol vynikajúcim tanečníkom, nádherne spieva, maľuje a píše," dodáva Plichta.
Ďalším Michalovčanom a jedným z prvých tanečníkov Lúčnice je Ján Bulík. Tento vitálny osemdesiatnik, gynekológ a pôrodník, je nielen otcom lúčničiarky Zuzky, ale pomohol na svet aj súčasným lúčničiarom Duškovi a Miškovi Plichtovi. Oslavy každého výročia Lúčnice sú bez neho nepredstaviteľné. Nebolo tomu ináč ani počas 60. výročia.
Lúčnica - sen mladých foklóristov
Tancovať v Lúčnici je snom mnohých chlapcov a dievčat, ktorí vstupujú do detských a mládežníckych folklórnych súborov. "Mne sa to splnilo mierou vrchovatou. Dnes už všetci členovia mojej rodiny môžu povedať: Boli sme v Lúčnici, ktorá nám prináša radosť zo života a hrdosť na naše Slovensko. Tak, ako rodine Gruskovcov, Haruštiakovcov, Kotlárikovcov, Vargicovcov..." dodáva tanečník.
Autor: pd
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
