nikto netušil, že práve prostredníctvom Irmy sa i tento šľachtický rod, ktorý svoj pôvod odvodzoval od známej zemplínskej obce Staré, stane svetoznámym.
KOŠICE. Irma sa narodila 10. júla 1864 a ako bývalo v tých časoch v popredných šľachtických rodinách zvykom, dostalo sa jej náležitej výchovy učila sa bontónu, poznávala históriu, literatúru, študovala jazyky, osvojovala si ďalšie zručnosti, potrebné vtedajším komtesám.
Prestížne vyznamenanie v tridsiatke
Keď mala Irma 30 rokov, dostalo sa slečne, ktorá okrem maďarského jazyka hovorila i nemecky a francúzsky, prestížneho vyznamenania. Za náhradnú dvornú dámu si ju vyvolila manželka cisára Františka Jozefa I., cisárovná a uhorská kráľovná Alžbeta, známa Sissi. Irma nebola prvou dvornou dámou z tohto rodu prvou bola Anna Brownová rod. Sztárayová, dvorná dáma u dcéry cisárovnej Márie Terézie, Márie Kristíny.
Medzi dvornými dámami cisárovnej Alžbety boli od jej príchodu na dvor do Viedne ženy z Uhorska personálnou tradíciou. Pochádzali z elitných rodov: prvou dvornou dámou mladej cisárovnej pri viedenskom dvore bola napríklad grófka Žofia Esterházyová, ďalšími šľachtičné Mária Festeticsová, Šarlota Mayláthová, Lily Walterskirchenová rodená Hunyady, či Ida Ferenczyová. Irma Sztárayová bola v tomto rade poslednou...
Sissi bola zdatnou turistkou
Krátko po svojom príchode na cisársky dvor v roku 1894 už Irma, ktorú podľa niektorých prameňov vybrali hlavne pre jej telesnú zdatnosť - vraj aby vládala držať krok s turisticky mimoriadne disponovanou Sissi, postúpila z náhradnej na riadnu dvornú dámu. Absolvovala s cisárovnou, ktorá vtedy nemala ďaleko k 60 rokom, mnoho ciest aj na Korfu, do Monaka, Gibraltaru, Mníchova i do Ženevy. Z jej autentických svedectiev sa generácie historikov ale i Sissiných ctiteľov dozvedali i o tom, ako cisárovná aj roky po smrti jediného syna Rudolfa, následníka trónu, smútila. Mladý princ vedno s baronesou Mary Vetserovou za záhadných okolností tragicky odišiel zo sveta v zámočku Mayerlingu v roku 1889. Hlboko zarmútená matka odvtedy zásadne chodila v garderóbe čiernej farby.
Sissi v Bardejovských kúpeľoch
Irma sa zakrátko stala cisárovninou dôverníčkou. Rok po príchode k dvoru, v júli 1895, viedla jedna z ciest cisárovnej Alžbety aj na Irmino rodné východné Slovensko. Až 21 dní zotrvala cisárovná Alžbeta so svojou suitou v Bardejovských kúpeľoch, kde bývala v hoteli Deák (dnes Liečebný dom Alžbeta). Cesty pokračovali jedna z nich zaviedla urodzené pútničky v septembri roku 1898 aj do Ženevy. Tu sa Irma Sztárayová stala najautentickejšou svedkyňou Sissinej tragédie bola v blízkosti cisárovnej, keď na ňu na brehu Ženevského jazera pilníkom zaútočil taliansky atentátnik Luigi Lucheni. Práve z Irminho svedectva, ktoré zakotvila do známej knihy Posledné roky cisárovnej Alžbety, sa svet dodnes dozvedá, čo sa na brehu Ženevského jazera stalo. Po predpoludňajších ženevských nákupoch sa cisárovná s dvornou dámou z hotela náhlili nábrežím k prístavisku, kde plánovali nalodiť sa na loď Genéve na plavbu do Montreux. Vtedy cisárovnú napadol Lucheni. Grófka Irma popísala, ako hrdinsky dokázala smrteľne ranená Alžbeta aj po bodnutí ostrým hrotom pilníka pokračovať v chôdzi až na palubu lode. Pravda, bezprostredne po atentáte nikto netušil, že zranenie je také fatálne. Až na palube Sissi skolabovala a bola to Irma, ktorá jej pod šatami našla malú ranu cisárovná krvácala vnútorne. Na lodi jej poskytli prvú pomoc, dokonala však v hoteli, Irme v náručí.
Na tragický skon Sissi Irma nikdy nezabudla
Grófka zo Zemplína mala vtedy 34 rokov a nikdy na toto nešťastie nezabudla. Cisár František Jozef I. jej po čase udelil vyznamenanie. Po tragédii v Ženeve sa Irma Sztárayová utiahla zo spoločenského života. Vrátila domov, nikdy sa nevydala a napísala memoárovú knihu, ktorá sa po prvom vydaní v roku 1909 dočkala mnohých vydaní v niekoľkých jazykoch. Grófka Irma žila v zemplínskych sídlach rodu Sztárayovcov až do skonu zomrela 6. septembra 1940 v Sobranciach, kde ju do rodinnej hrobky Sztárayovcov o tri dni po smrti pochovali.
Nebyť Irmy, svet nepozná Sissi
Grófke Irme Sztárayovej vďačíme za nevšedné autentické svedectvo o živote slávnej habsburgovskej cisárovnej. Podľa väčšiny podaní venovala Sissi údajne priveľa pozornosti niektorým uhorským šľachticom, tiež svojmu zovňajšku, účesom, toaletám, diétam, telocviku, čo by ju usvedčovalo azda i z povrchnosti. Grófka Irma však v knihe Posledné roky cisárovnej Alžbety zaznačila aj menej známe stránky vnútorného života populárnej Sissi: hlboký zármutok, pretavovaný do melancholických básní, žiaľ matky, ktorá prežila dve zo svojich štyroch detí - okrem Rudolfa stratila aj dcérku Žofiu malá princeznička zomrela v útlom veku. V Irminej knihe je iný obraz Sissi, ako romantické výjavy, charakteristické pre mnohé cukríkovoružové až gýčové stvárnenia života cisárovnej Alžbety. Je v nej trápenie starnúcej ženy zo strát blízkych, z rodinných a iných nedorozumení, ktorú navyše sužovalo i zdravie, je tam o nepokoji, ktorý ju hnal na frekventované cesty, melanchólia i záznamy o Alžbetiných úvahách o veciach posledných. Autorka prejavila hlboké porozumenie a súcit so svojou cisárovnou a autentické, ľudskosťou naplnené svedectvo zemplínskej grófky Irmy Sztárayovej ju nepochybne zaradilo medzi nezabudnuteľné ženy nášho východu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
