kombinovaný s aidsom. Ale bez Freddieho už Queen nebude nikdy taká, akou bola s excentrickým spevákom na pódiu.
O tri mesiace neskôr boli účastníci udeľovania ceny Brits v hale Hammersmith Odeon a milióny televíznych divákov svedkami toho, ako Brian May a Roger Taylor prevzali cenu za najlepší britskí singel. Bolo nim vydanie Bohemian Rhapsody, ktoré sa po Vianociach 1991 vďaka vlne verejného súcitu vyšplhalo na najvyššie priečky hitparád. Iróniou je, že v tomto období písala tlač o skupine oveľa priaznivejšie ako počas dvadsiatich rokov jej existencie.
Rocková tlač ich zatracovala
Ako sa to len líšilo od čias jej začiatkov, keď jej členov rocková tlač zatracovala ako oneskorencov na poli glamrocku alebo ako príliš dravých nováčikov, u ktorých sa nedostatok žánrovej čistoty dá porovnať vari len s nedostatkom ich vkusu. Predstava rocku so zmyslom pre humor bola v roku 1972 presne taká cudzia, aká bola skupina Queen irevelantná pre novú vlnu, ktorá o päť rokov zmietla rockových dinosaurov. Na rozdiel od nich však skupina Queen do roku 1977 získala také uznanie kritiky, že sa začalo hovoriť o jej vlastnom hudobnom štýle. Skupina si od začiatku razila vlastnú cestu. Preslávila sa na koncerte Live Aid v roku 1985. Ich videoklip Bohemian Rhapsody spôsobil revolúciu v oblasti videoklipov a pritom bol natočený len z rozmaru a nestál ani 5 tisíc libier. Skupina sa tiež odmietala nechať zaškatuľkovať. Dve úplne odlišné piesne, ktoré dobyli americké hitparády - Crazy Little Thing Called Love s nádychom rocku a funky Another One Bites The Dust pochádzajú z jedného elpéčka. Napriek tomu média odmietali skupinu brať vážne. Až Freddieho smrť, prvé úmrtie na aids v rockovej špičke, priniesla skupine uznanie, ktoré jej chýbalo počas jeho života. Mercuryho dôstojný odchod ostro kontrastuje s jeho bombastickým vystupovaním na verejnosti, ale to je zrejme len jeden z paradoxov, charakteristických pre Queen od samého začiatku.
Vzťah k novinárom
Roger a Brian boli vždy ochotní poskytnúť rozhovor a diskutovať o svojej hudbe. Freddie sa po niekoľkonásobnom šokovaní verejnosti tvrdými vyhláseniami v polovici osemdesiatych rokov úplne odmlčal. Odvtedy až do svojej smrti poskytol tlači len niekoľko rozhovorov. Tie však vždy stáli za to. Smutné je, že veľa jeho starších poznámok o sexuálnom apetíte a chúťkach retrospektívne vyznieva dosť tragicky. Freddie však vedel, čo od neho publikum očakáva. "Umenie...šoubiznis...chcú vás vidieť, ako odfrčíte vo veľkej limuzíne." Pred verejnosťou sa rád zosmiešňoval.
Freddie: Ja som jednoducho hudobná prostitútka, vážení!
Moje piesne sú ako žiletka, hovorieval Mercury. Pre potešenie, bežnú spotrebu. Vypočujete si ju, chvíľu sa vám páči, zahodíte ju a vezmete si ďalšiu. Jednorázový pop. "Skladal som komerčné piesne o láske, pretože práve na poli lásky a citov sa cítim doma. Nie som John Lennon, ktorý už neviemako dlho spáva v spacáku. Na to, aby vám ľudia uverili, potrebujete mať určitú výchovu a svojim spôsobom vstúpiť do dejín," prezradil Freddie v jednom rozhovore. "Dosť si všímam okolité dianie a trendy, ale to neznamná, že im budem prispôsobovať svoje piesne. Skladám piesne podľa toho, ako to cítim a ak mám chuť na niečo staromódne, urobím to." Inokedy Freddie šokoval svet vyhlásením: Chcete poznať dôvody nášho úspechu. Samozrejme, môj osobný šarm." Mercury priznával, že je plný extrémov. Mal svoju tvrdú a mäkkú stránku a medzi tým veľa nebolo. "AK stretnem toho pravého, niekedy som veľmi zraniteľný, úplne ako malé decko. Stáva sa mi to vždy, keď ma niekto podrazí. Ale niekedy som zase veľmi tvrdý, a vtedy mi nikto nedokáže ublížiť." Freddie bol aj veľmi emocionálny. "Občas sa rozčertím. Vždy musíte vedieť, kedy prestať. Ale na prvom mieste je vždy publikum - je to otrepaná fráza, ale ja to myslím vážne. V poslednom čase dokonca od zlosti hádžem po ľu´doch veci, to som nikdy nerobil. Nedávno som po komsi hodil pohár. Zrejme sa za pár rokov zbláznim a budem jedným z množstva šialených hudobníkov."
Mercury o sebe: Okrem zubov som dokonalý!
"Hudobníci už dávno nie sú asociáli. Pokiaľ ste sa chceli opýtať, či som mal bohatých rodičov, ktorí do mňa vrazili kopu peňazí, a či ma nerozmaznali, moja odpoveď znie - nie. Moji rodičia boli veľmi prísni. A nie som jedináčik, mám sestru. Deväť rokov na internátnej škole a rodičov som príliš nevídal. Bolo to však na niečo dobré - naučilo ma to samostatnosti," ocenil výchovu rodičov Freddie. Novinárov však zabával aj takýmito vyhláseniami: "Nepáči sa mi, že mám krivé zub. Chystám si ich dať vyrovnať, no zatiaľ som si na to nenašiel čas. Ale okrem toho ...som dokonalý!" Alebo v rozhovore pre istý časopis povedal: "Neznášam vrecká na nohaviciach. Mimochodom nenosím vystužené spodky. Všetko, čo tam nosím, je moje vlastné, žiadna fľaša od coca-coly." Freddie zapásil s uzlinami, v hrdle sa mu objavovali zhrubnuté suché miesta. Občas obmedzovali jeho hlasový rozsah. "Zatiaľ nad nimi vyhrávam. Obmedzil som červené víno a celé turné sa plánuje s ohľadom na moje uzliny. Mal by som ísť na operáciu, ale nemám rád lekárov a nepáči sa mi predstava, že sa mi niekto s kadejakými nástrojmi vŕta v krku." Freddie miloval svoje súkromie. Chcel sa v tom podobať Grete Garbo, obaja boli narodení v znamení Panny. "Ľudia sa pri mne správajú bojazlivo, akoby sa báli, že ich zjem." A miloval aj kožené veci. "Občas si pripadám ako čierny panter. Výstrelky sú súčasťou mojej osobnosti. Jednotvárnosť je choroba. Nutne potrebujem nebezpečenstvo a vzrušenie." Alebo sa vysmieval vyhlásením :"Za peniaze si šťastie nekúpite, ale dostanete ho." Keď Freddie začínal, všetci rockeri nosili džíny. " A zrazu sa objavil Freddie Mercury v ženských šatách, s make-upom a načierno nalakovanými nechtami - bolo to niečo neskutočné."
Miloval bohatstvo a užíval si ho
Freddie si vysnil nádherný dom, aký vídaval v hollywoodskych filmoch. "Vždy som túžil taký dom vlastniť, teraz ho mám, ale pre mňa je oveľa dôležitejšie vlastniť ho, ako v ňom naozaj žiť. Túžba po ňom z väčšej časti vyprchala. To som celý ja, keď konečne niečo dosiahnem, už ma to nebaví." Po premiére videoklipu I want to break free, v ktorom vystupoval v ženských šatách, Freddie žartoval s novinármi: Ak by som sa pokúsil tvrdiť, že som homosexuál, ľudia by začali zívať a vraveli by: "Preboha už aj Freddie tvrdí, že je homoš, pretože je to teraz v móde." Na margo svojho kostýmu reagoval: "Rád sa zosmiešňujem. Neberiem seba príliš vážne. Sebairónia je jednou z vecí, ktoré ma udržujú pri živote." Vždy si robil, čo chcel. "Chcem si žiť po svojom a dobre sa baviť. Aj keby som zajtra zostal bez peňazí, žil by som rovnako neviazane, pretože som si na to už jednoducho zvykol. Stále sa budem nosiť ako perzský šach a nikto mi v tom nezabráni. Rád žijem naplno - mám takú povahu. Nikto mi nebude hovoriť, čo mám robiť."
Roger: Freddie mal len jednu skutočnú tvár - bol proste gay!
Pieseň Žijem sám dobre vystihla Freddieho život. Neustále cestovanie po svete, nocľahy v hoteloch. Aj napriek plejáde ľudí, ktorých mal okolo seba, bol neustále sám. "Ale nesťažujem sa. žijem sám, stojím na vlastných nohách a mám sa fajn. Keď sa stanete slávnou osobnosťou, je ťažké zájsť za niekým a povedať: "Pozri, pod tou maskou som úplne normálny." Ke´d to urobím, zväčša mi psychicky dosť ublížia. Keď sa totiž snažím byť k niekomu normálny, náhle strácam svoju ochrannú ulitu a som veľmi zraniteľný. Pretože mám úspech a veľa peňazí, lepí sa na mňa veľa ziskuchtivých ľudí. Dnes už viem, čo mám s nimi robiť. Na duši mám dosť jaziev a nechcem tam mať ďalšie. Čím mám viac peňazí, tým som nešťastnejší. Presne toto sa mi stalo, pred čím ma varovali. Úspech mi priniesol slávu, ale nie lásku, to, čo všetci potrebujeme."
Intímne vzťahy
Najväčšou láskou jeho života bola Mary Austinová. "Bral som ju ako družku. Pre mňa to bolo manželstvo. Stačilo mi, že sme si navzájom verili. Do žiadneho muža by som sa nedokázal zaľúbiť tak, ako do Mary. Mary bola moja jediná a naozajstná priateľka a nechcem žiadnu inú. V testamente som myslel na svojich rodičov, aj na svoje mačky. Ale najviac dostane Mary. Ak by som zajtra zomrel, jedine Mary by vedela poriadne využiť môj majeto." Keď Mercury ochorel na aids v rozhovore povedal: "Žil som iba pre sex. Teraz som sa však úplne zmenil. Aids zmenil môj život. Prestal som chodiť do spoločnosti, žijem ako mních. Kedysi som často striedal partnerov, ale s tým je už koniec. A navyše mi tento štýl už nechýba." Roger spomína, že posledných osemnásť mesiacov Freddieho života bolo hrozných. "Novinári naň neskutočne poľovali, bol doslova uväznený vo svojom dome. Znášal to neuveriteľne statočne."
V novembri 1991 charizmatický Freddie Mercury podľahol zápalu pľúc. "Nerozmýšľam o tom, čo bude, keď budem mŕtvy, ani ako na mňa budú spomínať. Je to ich vec. Vôbec ma to nezaujíma. Komu na tom bude záležať po mojej smrti? Mne nie," povedal v poslednom rozhovore. Bez ohľadu na to, či ste ho mali radi, bol Freddie jedinečný a neopakovateľný. A Queen bez neho už nie je Queen.
Autor: Spracovala: SIMONA GALLOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
