Zväz finančne prispieva na prípravu a medzinárodné štarty

so zahraničnými súpermi.

KOŠICE. O úspechu Ivany Reitmayerovej a ďalšej perspektíve sme preto zo širšieho hľadiska debatovali aj s predsedom Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu Jaroslavom Burianom.

Správna cesta

Najvyšší predstaviteľ tohto športu pod Tatrami sa z prezentácie, akú predviedla nášmu krasokorčuľovaniu na ME Reitmayerová, teší. "Znamená to pre mňa pokračovanie v postupnom zlepšovaní výkonnosti slovenských pretekárov. Je to aj potvrdenie, že cesta, po ktorej ideme, je správna, aj keď sa neustále trápime a bojujeme. Žiaľ, najčastejšie sami proti sebe... Pre ostatných to môže byť povzbudením, mohli sa presvedčiť, že naši pretekári i tréneri sú rovnako dobrí ako zahraniční a mohli by byť tak isto úspešní, ako veľké hviezdy z iných štátov," vyjadril sa J. Burian.

Dal by aj viac

Podmieňovací spôsob, aký šéf zväzu použil v predchádzajúcej vete, je iste na mieste. Dnes je aj v športe všetko otázkou financií, ak ich niet, ani ten najšikovnejší pretekár sa na absolútny vrchol neprebije. Do akej miery teda vie pomôcť zväz, keď vidíme, že tu máme taký talent? "Zväz vie prispieť na prípravu a medzinárodné štarty. Reitmayerová, Štrobl, Macypura a tanečný pár dostali na túto sezónu 80 tisíc korún, plus sme mesačne prispievali každému trénerovi. K tomu sme im zaplatili niekoľko štartov na medzinárodných súťažiach. Keby to bolo iba na mne, určite by som zo zväzových prostriedkov na prípravu špičkových pretekárov dal viac. Štrobl, Reitmayerová a tanečníci dostali aj 6000 dolárov z rozvojového programu medzinárodnej federácie ISU."

Reitmayerová je v súčasnosti pretekárkou ŠKP Bratislava, kam funkcionársky patrí aj J. Burian. Aj z tohto hľadiska má teda prehľad o podmienkach jej prípravy. "Okrem peňazí, ktoré som vymenoval, mala ďalšie prostriedky z iných zdrojov, mimo zväzu. Môžem povedať, že v tejto sezóne ich celkovo bude mať k dispozícii viac než v minulom ročníku, či už od sponzorov, alebo aj od Slovenského olympijského výboru."

Stret úspechov

K tomu, aby slovenské krasokorčuľovanie, ktoré v posledných rokoch značne pokrivkávalo za historickou tradíciou, povstalo z kolien, nutne potrebuje práve zviditeľnenie v podobe úspechov, aký naznačila v Helsinkách Reitmayerová. "Samozrejme. Každý dobrý výsledok je z mnohých hľadísk prínosom. O korčuľovaní sa písalo. Na jednej strane ma ako bývalého hádzanára veľmi teší, že naši reprezentanti tak dobre hrali na majstrovstvách sveta, na druhej strane, škoda, že sa tieto úspechy stretli. Keby nebol hádzanársky šampionát v tom istom termíne, možno by sa písalo o našom športe ešte viac, takto sme ostali trochu v tieni."

Obrovská perspektíva aj u brata

Jedna lastovička však ešte leto nerobí ani v krasokorčuľovaní. Predseda zväzu preto verí, že Reitmayerová nebude iba jednorazovým výkrikom z tmy. "Ja napríklad verím, že Ivanin brat Peter o dva roky na juniorských majstrovstvách sveta môže útočiť možno aj na medailové posty. Ja si totiž pamätám Čecha Vernera, keď mal on 15 rokov. V tomto veku je teraz Peter a vidím, že je na tom lepšie ako bol v tom čase Verner. Dúfam však, že sa mu budú vyhýbať zranenia, lebo raz už zlomený členok mal."

Šikovné dievčatá máme

Aj v ženskej kategórii by tu údajne mali byť pokračovateľky našej súčasnej jednotky. "Za Ivanou je skupina veľmi šikovných mladých dievčat ako Saša Kúnová, Karolína Sýkorová, Simančíková. Z hľadiska ženskej kategórie je teda predpoklad, že najbližších 5 až 8 rokov máme zabezpečených. U chlapcov je to horšie, lebo je ich menej. Ako však vravím, očakávam, že budúci rok už mladučký Peťo Reitmayer bude veľmi skákať na chrbát súčasnému mužskému reprezentantovi Macypurovi (ten skončil na ME v Helsinkách na 16. miesto pozn. aut.)," mieni Jaroslav Burian.

ÚSPECHY SLOVENIEK NA ME

n Liana Drahová 3. miesto v roku 1974, 4. miesto v rokoch 1973 a 1975

n Eva Grožajová 4. miesto v roku 1961, 6. miesto v roku 1963

n Ľudmila Bezáková 8. miesto v roku 1970

n Zuzana Paurová-Babjaková - 9. miesto v roku 2004

n Ivana Reitmayerová 11. miesto v roku 2009