obojživelné autá sa môžu pohybovať nie len po cestách, ale môžu sa plaviť po vodných tokoch. Obojživelné lietadlá sú zase také lietadlá, ktoré môžu operovať z dvoch "živlov", teda z klasických letísk, ale aj z vodných hladín. Zatiaľ ale nemáme žiadne prakticky použiteľné obojživelné dopravné prostriedky, ktoré by sa rovnako suverénne pohybovali po bežných cestách ako lietali vo vzduchu.
Aj auto aj lietadlo
Bolo by teda čosi ako kombinácia auta a lietadla. Nie že by sa o to nikto neusiloval snahy o akomsi "zjednotení" auta a lietadla do jedného pomerne všestranne využiteľného dopravného prostriedku registruje ľudstvo prakticky od vzniku áut a lietadiel. Pravda, snahy sú jedna vec a skutočnosť druhá. Za hlavný problém pri konštruovaní takého pomerne univerzálneho prostriedku sú rozdielne technické požiadavky na auto a na lietadlo. Celkom stručne povedané, lietadlo potrebuje krídla, ktoré sú vzhľadom na ich rozmery pre auto akousi nepotrebnou prekážkou.
Demontovateľné či sklopné?
Existujú v podstate len dve cesty ako tento problém vyriešiť: jednou z nich sú demontovateľné krídla, druhou sklopné krídla. História eviduje niekoľko pokusov o zostrojenie cestno-vzdušného dopravného prostriedku. Cieľu, teda sériovej výrobe takéhoto prostriedku, sa najviac priblížil Aerocar, ktorý v roku 1949 vyvinul americký konštruktér Moulton Taylor. Aerocar mal demontovateľné krídla a chvostové plochy, ktoré si po premene na auto ťahal na malom prívese za sebou. V letovej konfigurácii mal Aerocar rozpätie 10,36 m, dĺžku 6,55 m a výšku 2,18 m.
Premena za päť minút
Premena z cestnej konfigurácie (teda auta) na lietadlo trvala jednému človeku len päť minút. Na pohon Aerocaru slúžil piestový motor Lycoming výkonu 100 kW. Tento vzadu umiestnený motor poháňal buď tlačnú vrtuľu, alebo zadné kolesá. V kabíne bolo vedľa vodiča či pilota jedno miesto pre cestujúceho. Lietadielko dosahovalo maximálnu rýchlosť 172 km/h a jeho dolet bol 480 kilometrov. Firma Aerocar získala v roku 1956 na svoj produkt letové osvedčenie a tak sa zdalo, že sériovej výrobe nič nebráni. Taylor dosiahol dohodu o sériovej výrobe s firmou Ling-Temco-Vought, a to za podmienky, že bude mať aspoň 500 objednávok na svoje unikátny dopravný prostriedok. Podarilo sa mu však získať len polovicu požadovaného počtu a tak zo sériovej výroby nakoniec nič nebolo.
Postavili ich len šesť
Celkovo bolo postavených len šesť Aerocarov, z ktorých sa do súčasnosti zachoval len jediný. To, čo sa nepodarilo Taylorovi, sa po šiestich desaťročiach pokúsi realizovať americká firma Terrafugia, ktorú v roku 2006 založila skupina študentov prestížnej technickej univerzity MIT. Táto firma nedávno oznámila, že už v roku 2010 uvedie na trh svoj nový vzdušno-cestný dopravný prostriedok, nazvaný príhodne Transition (zmena či prechod). Transition by mal spojiť výhody cestovania lietadlom a po cestných komunikáciách. Ide teda opäť o akýsi lietajúce automobil, hoci výrobca preferuje označenie "roadable aircraft", čo by sme snáď mohli (trochu komplikovane) preložiť ako lietadlo, schopné jazdiť po ceste. Pri vývoji dopravného prostriedku Transition boli použité najmodernejšie materiály.
Elektromechanické sklápanie krídiel
Transition sa vyznačuje krídlami, ktoré sa sklápajú a roztvárajú pomocou elektromechanického systému. Rozpätie krídiel je 838 cm, po ich sklopení má cestná verzia šírku len 203 cm. Dĺžka v letovej konfigurácii je 584 cm, v cestnej konfigurácii je to 571 cm. V kabíne je miesto pre dvoch vedľa seba sediacich cestujúcich. V batožinovom priestore možno uložiť lyže, udice alebo golfové palice. Už z takéhoto definovania veľkosti batožinového priestoru možno usudzovať na cieľovú skupinu, ktorej je Transition určený. Na pohon Transition slúži osvedčený motor Rotax 912S, ktorého výkon je 74 kW. Pri jazde po ceste poháňa motor predné kolesá. Cestovná rýchlosť letu má byť okolo 180 km/h, na ceste by mal Transition dosahovať maximálnu rýchlosť okolo 100 km/h. Dolet s jednou náplňou paliva (bežný benzín) by mal byť približne 740 km.
Kategória ľahkých športových lietadiel
Z hľadiska leteckej prevádzky patrí Transition do pomerne novej americkej kategórie ľahkých športových lietadiel. Stať sa pilotom lietadla takejto kategórie je podstatne ľahšie než stať sa pilotom ťažších lietadiel. O úspechu či neúspechu projektu Transition však rozhodnú najmä letové skúšky, ktoré sa majú začať v tomto roku. Výrobca predpokladá, že sériová verzia cestno-vzdušného dopravného prostriedku Transition by mala stáť okolo 194 000 dolárov. Zatiaľ sa však nikto neodváži predpovedať, či sa Transition stane prvým komerčne úspešným "obojživelným" dopravným prostriedkom, kombinujúcim výhody pozemnej a vzdušnej dopravy, alebo či skončí tam, kde posledný Aerocar, teda v múzeu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
