Afganistan, radar či americký protekcionizmus. Európania majú s Obamom sporné témy.
WASHINGTON/BRATISLAVA. Ako prvý z obamománie zrejme vytriezveli európski politici. Ešte počas inaugurácie sa úprimne tešili novému americkému prezidentovi. Verili, že po problematickej spolupráci s Bushovou administratívou sa transatlantické vzťahy za Obamovej éry zlepšia. Prešli dva týždne a signály novej administratívy naznačujú, že vzťah s tradičnými spojencami nie je pre Obamu úplne prvoradým. "Európa nevyzerá, že by sa ocitla v centre jeho záujmu," napísal Economist.
Japonsko pred Európou
Nový prezident ako prvým v úrade zavolal lídrom na Blízky východ. Trofej prvého interview pre zahraničnú televíziu si tiež odniesla neeurópska al-Arabíja. Až potom telefonoval Obama do Európy.
Na starý kontinent sa nehrnie ani Obamova ministerka zahraničia Hillary Clintonová. Tá si za svoju prvú diplomatickú cestu podľa neoficiálnych informácií zvolila Japonsko, Južnú Kóreu a Čínu. Väčšinou sa pritom chodí do Európy či na Blízky východ. "Prvá cesta ministra je vždy udalosťou dá sa z nej analyzovať budúca zahraničná politika," napísal New York Times.
Nový prezident, staré spory
Úsmev pre Obamu však Európe zrejme pokrivili aj rozdielne názory na niektoré témy. Zlepšiť transatlantické vzťahy chcel včera nemecký minister Frank Walter Steinemeir spolu s britským kolegom Davidom Millibandom ako prví navštívili Clintonovú vo Washingtone.
Pre strednú Európu je najdôležitejšou témou vzájomných vzťahov americký protiraketový štít v Poľsku a Česku. Kým európsku obranu Bush presadzoval, Obama v tomto smere mlčí. Ako povedal jeden z top členov Pentagonu ešte pred inauguráciou pre Reuters, prezident preskúma jeho význam. Už v minulosti sa pritom Obama vyjadroval, že má vážne pochybnosti, či účinnosť projektu bude stáť za tie peniaze. Navyše, zdá sa, že nová americká vláda dáva väčšiu prioritu zlepšeniu vzťahov s Ruskom, ktoré štít odmieta. Proti radaru je aj väčšina Čechov.
Okrem protiraketového štítu v Česku a Poľsku sa európski politici chystali riešiť aj ďalší spor. Obama zdvojnásobuje kontingent v Afganistane a žiada pomoc aj od Európanov. Tým sa v čase ekonomickej krízy ďalších vojakov do nebezpečnej krajiny posielať nechce.
Podporu od európskych spojencov nová americká administratíva žiada aj pri zatváraní väznice na základni Guantánamo. Chce, aby časť nevinných väzňov prijali a integrovali do spoločnosti. Európania zatiaľ veľmi horliví nie sú.
Zavrie Amerika trh?
Najčerstvejší spor medzi USA a Európou však má ekonomický charakter. Spojené štáty chcú do svojho balíčka stimulov proti kríze zakomponovať dodatok "Buy American".
Podľa neho by sa pri vládnych projektoch v infraštruktúre, ako výstavby nových ciest, mohli zapojiť len domáce firmy. Tento protekcionizmus by poškodil európske spoločnosti, ktoré fungujú v Spojených štátoch. Vyslanec únie v USA už poslal podľa AP americkým politikom list s tým, že ide o "nebezpečný precedens". Podobnú ochranu trhu by potom mohli zaviesť aj iné krajiny.
* * *
Obamov itinerár
n 19. 2. prvá pracovná cesta Obamu bude viesť tradične do Kanady.
n apríl prvá Obamova návšteva Európy. V Londýne sa zúčastní na zasadnutí G20.
n V tom istom čase príde na výročné zasadnutie NATO do Nemecka a Francúzska.
n Do Prahy Obama zrejme nepríde. Ako povedali diplomati pre Lidové noviny, Českú republiku ako predsednícku krajinu únie pravdepodobne vynechá.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
