Rozumiete; ak niekto vyhlási krízový režim (núdzový stav, štatárium a pod.) a druhým dychom vystríha pred panikou, tak osobnosť celkom integrovanú mať nebude.
No. Pokiaľ sa včera premiér nezahral opäť na "bruchomluvca" a je ozaj pravda, že reálne, teda fyzicky prepustených ľudí je na Slovensku tisíc sto (a tie vyššie čísla sú len predbežné hlásenia podnikov), tak sa dá risknúť tvrdenie, že kríza je na Slovensku stále viac-menej virtuálne. Teda v médiách, ktoré reflektujú kolobehy strašidelných cifier, príbehy zopár postihnutých z terénu a hemženie politikov, ktorých posúvanie sa hore-dole, z brífingu na hospodársku radu a potom cez klimatizovaný tunel na Úrad vlády, je ten rozmer krízy, čo zažívame najintenzívnejšie. Aj vzhľadom na to, že poniektorí, napr. práve Fico, hovoria o "kríze spotreby" (implicitne domácej), čo síce nie je vyložená lož (cifry sú zlé), ale míňa sa s podstatou problému na tisíc námorných uzlov, si treba uvedomiť, že táto kríza funguje (AJ) na princípe sebanapĺňajúceho sa proroctva. To znamená, že čím viac rôzne autority (áno, aj médiá) o kríze komunikujú, tým väčšmi preniká aj do reálneho sveta, napr. vo zvyšujúcej sa spotrebiteľskej opatrnosti, strachu o zamestnanie alebo hláseniach firiem o hromadnom prepúšťaní na Úrady práce. Adaptačné prípravy ľudí i podnikateľských subjektov na hrozbu recesie sú motorom krízy presne podobne, ako v začiatkoch tzv. "credit default swapy", pád cien nehnuteľností, chaos na burzách, straty bánk, krachy, kurzové rekordy, (forint), atď. Vecný, psychologický a politický faktor sa harmonicky dopĺňajú a stimulujú krízu k rozvoju a novým vrcholom. To je šialenstvo. Napríklad, ak Maďari, čo sa zadĺžili v cudzích menách, prijmú ponuku vlády, že za nich splatí nejaké splátky, lebo pri kurze 300/euro už na to nemajú (a boli by blázni, keby neprijali), tak forint zareve ešte horšie, lebo riziko požičať tej hlúpej vláde, ktorá beží len na dlh a pôžičku MMF, nepodstúpi už žiaden investor. A potom bude už len zádušná omša. Na kurze 350/euro, čo môže byť o chvíľu, pôjde do "crossdefaultu" aj vláda...
Nikto netvrdí, že politici sa majú úplne nečinne prizerať chaosu a zmaru, ktorý (značnou mierou) oni spôsobili. Bez ohľadu na neúčinnosť či škodlivosť opatrení, ktoré robia, nemali by aspoň ísť na krízu s bubnom. Ich neochota oddeliť marketingovú komunikáciu od manažovania krízy, ba dokonca využívanie krízy ako látky na marketingovú komunikáciu funguje ako generátor. Hoci je pravda, že čo sa týka paniky, ani autor tohto textu sa nemôže pozrieť do zrkadla bez výhrady svedomia, platí múdry postreh ešte niekedy z jesene (skleróza vymazala z hlavy autora), že "reakcie európskych politikov na krízu pripomínajú mediálne vystúpenie pacienta, ktorý požiadal o eutanáziu, hoci nevie, akú má diagnózu". No. My by sme o jednej diagnóze vedeli, ale nie je politicky korektná.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
