trpiacim obyvateľom, remeselníkom, roľníkom, študentom. V minulosti vznikali z iniciatívy cirkevnej, školskej, stoličnej a krajinskej správy, s podporou štátu aj verejnosti.
V chorobe i v núdzi
Niektoré mali pôvod v stredoveku, keď napr. bratstvá zo svojich pokladníc, do ktorých dávali svoj vklad baníci či remeselníci, ich podporovali v chorobe. Pre roľníkov to boli obilné a sypárenské spolky zakladané v 19. storočí. Podporné sirotské a vdovské spolky vznikli z iniciatívy krajinských úradov, potom ich zakladali a starali sa o ich činnosť jednotlivci na čele s výborom. V Košiciach boli aj spolky pre vyslúžilých vojakov, aj prepustených väzňov. O ich založenie sa zaslúžili väčšinou duchovní, rehoľníci a majetní občania.
Podporovali študentov aj remeselníkov
Učitelia, spravidla premonštráti, aj svetskí profesori na učiteľských ústavoch - v Košiciach bol dievčenský aj chlapčenský - školskí inšpektori a cirkevní hodnostári zakladali spolky podporujúce chudobných študentov. Známy bol Košický diecézny spolok na podporu chudobných študentov, vďaka ktorému mohli nemajetní študovať na stredných školách a pokračovať na univerzite. Boli to napr. biskup Dr. Konštantín Schuster a premonštrát - profesor Adorján Szabó, ktorí oživili činnosť tohto spolku. Jeho funkcionárom bol aj mešťanosta Košíc T. Münster, ktorý sa prejavil ako starostlivý "otec" mesta aj v ďalších sociálnych ustanovizniach, ako bol Invalidný spolok remeselníkov a robotníkov a Spolok na šírenie domáckeho remesla. Münster vybudoval nadáciu, pomáhajúcu rodinám domácich remeselníkov, kým sa oni zaúčali v dielňach a poskytovali peniaze na zariadenie domácej dielne.
Podporné spolky pre chudobných založili na učňovských odborných školách profesor Dr. Ignác Lúcz, pre zaujímavosť triedny Aurela Stodolu - a parlamentný poslanec, viceprepošt a biskup Štefan Leško. Takéto spolky boli už aj pre žiakov ľudových škôl košickej diecézy, prvý založil školský inšpektor a kanonik Michal Danilovič.
Podporný spolok tlačiarov
Sadzač Werferovej tlačiarne a administrátor košických novín Kassauer Zeitung Viktor Rosa založil podporný spolok tlačiarov a robotníkov. Založil aj Robotnícky nemocenský spolok s jednotlivými organizačnými formami: invalidný, penzijný.
Okrem podporných boli desiatky dobročinných spolkov, ktoré mali svoje základiny a mecenášov z radov podnikateľov a bohatých občanov mesta. Takým bol aj gróf Dionýz Andrássy, podporujúci hojne kultúru, sociálne inštitúcie a školy. Aj v pozostalosti pamätal značnou sumou na internát pre deti učiteľov, ktoré boli z iných miest a študovali v Košiciach, tiež na dobročinný ženský spolok.
Základiny
Učiteľ a správca evanjelických škôl A. Augustziny založil Tisíckorunovú základinu v prospech učiteľského internátu v Košiciach. František Beziák - pápežský komorník zanechal v závete peniaze v prospech katolíckych skautských a sociálnych inštitúcií. Veľkoobchodník Filip Bródy založil základinu na podporu chudobných žiakov a pre zriadenie židovského chudobinca, Alexander Dessemffy - pápežský komorník základinu verejnej nemocnice. Učiteľ a kantor Július Gaško zriadil Desaťgrajciarový spolok, Ľudovít Komády, kňaz a riaditeľ učiteľských ústavov inštitúciu pre chudobných Chlieb sv. Antona, premonštrát Patrik Stuhlmann Alžbetin spolok pre chudobných študentov. Chorých podporoval Sanatorny spolok na čele s Irenou Matznerovou a jej manžel podnikateľ vo výrobe nábytku Samuel Matzner bol vo výbore spolku Humanitas.
Množstvo spolkov
Ak by sme chceli len vymenovať ďalšie podporné a dobročinné spolky, bol by ich veľmi dlhý zoznam, nehovoriac o ďalších. Každá cirkev mala svoje spolky, takisto politické strany, jednotlivé odvetvia kultúry, poľnohospodárstva, napr. záhradnícke, včelárske, športu - korčuliarsky, šermiarsky. Múzejníci mali Hornouhorský muzeálny spolok, obchodníci sa združovali v Kruhu košických obchodníkov a Spolku mladých obchodníkov. V Hornouhorskom inžinierskom spolku boli organizovaní stavební, strojní, železniční inžinieri. Spolky zdravotnícke združovali lekárov podľa jednotlivých špecializácií, tiež lekárnikov. Spolky boli mestské, župné, krajinské, napríklad v pôsobnosti Abovsko-turnianskeho poľnohospodárskeho spolku sa rozvíjalo ovocinárstvo i pestovanie priadky morušovej pre nové odvetvie - hodvábnictvo - v ktorom našlo zamestnanie vidiecke obyvateľstvo. Spolok na skrášľovanie mesta sa veľkou mierou zaslúžil o okrasnú vegetáciu, jej výstavbu a ochranu parkov.
Je až neuveriteľné, koľko bolo podobných inštitúcií, ktorých fungovanie bolo vecou osobnej cti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
