stupnici teplôt.

Túto krkolomnú definíciu vymyslel švédsky astronóm Anders Celsius. Jeho meno spomíname denne a nevnímame ho ako meno vedca, ale ako stupeň teploty.

Pred 267 rokmi

Je to 267 rokov, odkedy Celsius uverejnil svoju stupnicu vo vedeckej práci a túto predniesol vo Švédskej akadémii vied, ktorej bol členom. Presvedčil vedcov o jej význame nielen pri skúmaní fyzikálnych javov, ale aj v praktickom využití v bežnom živote. Na jeho počesť pomenovali jednotku tepelného rozdielu ako "stupeň Celsia" °C.

Anders Celsius sa narodil 27. novembra 1701 vo Švédsku, kde prežil celý svoj život a až do smrti pôsobil ako profesor astronómie. Pre svoje pozorovania si súkromne vybudoval hvezdáreň a keď sa stal medzinárodne uznávaným vedcom, mesto pre neho postavilo hvezdáreň, lenže prineskoro - po štyroch rokoch práce v nej zomrel.

Skúmal polárnu žiaru

Celsius spolupracoval s hvezdármi v Nemecku, Taliansku a Francúzsku, ktoré všetky navštívil. V roku 1736 sa zúčastnil na výprave do Laponska. V tej dobe ešte stále prebiehal spor o tvare Zeme, či je guľa alebo elipsa a v Laponsku mala expedícia za úlohu zmerať poludníkový oblúk, aby sa o tom definitívne rozhodlo.

Jeho vedecká činnosť bola rozsiahla, zahŕňala tri oblasti - astronómiu, geodéziu a fyziku. Ako astronóm si získal meno a uznanie výsledkami pozorovania severnej polárnej žiary, tiež približnými meraniami relatívnej jasnosti hviezd, určením hodiny maxima a minima magnetickej deklinácie a inklinácie. Pozoroval Saturnove mesiace, skúmal zmeny hladiny Baltického mora a súčasne s astronómom Hjarterom objavil súvislosť medzi pohybom magnetky a polárnou žiarou.

Najväčší úspech

Švédska akadémia vied vydávala v pozorovaniach a objavoch svojich členov publikácie pod názvom "Pamäti". V nich boli uverejnené aj mnohé Celsiove pozorovania. Najväčším úspechom a najznámejším bolo, že dokázal presvedčiť vedcov o význame desiatkovej teplotnej stupnice.

Pri štúdiu závislosti bodu topenia snehu a varu vody od atmosférického tlaku urobil množstvo pokusov a na základe ich výsledkov prišiel na myšlienku rozdeliť vzdialenosť oboch základných bodov teplotnej stupnice na sto dielov. Jeho pôvodná stupnica mala bod topenia ľadu označený ako sto stupňov a bod varu vody ako nula stupňov. Na tvar, ktorý poznáme dnes, ju obrátil Celsiov žiak Martin Ströner. On, aj iní žiaci pokračovali na jeho diele, ktoré nestačil dokončiť, pretože v r. 1744 ako 43-ročný zomrel.