boj za zvrhnutie avarskej nadvlády úspešne vybojovali. Vytvorili kráľovstvo, za kráľa vymenovali Sama - franského kupca a Samova ríša bola prvým pokusom o vytvorenie samostatného štátu.

Po zániku Samovej ríše sa Avari pokúsili o opätovné upevnenie moci nad našimi slovanskými predkami. Tí sa proti nim spojili s nepriateľmi Avarov, s franskou ríšou a jej kráľovi Karolovi Veľkému pomohli v roku 791 aj v nasledujúcich rokoch úplne zničiť Avarov, po ktorých o 30 rokov už nebolo nič počuť.

Prvý naozajstný štát Slovanov

Samova ríša je spojená s dejinami nášho národa a na jej území sa takmer po dvoch storočiach vytvoril prvý naozajstný slovanský štát - Veľká Morava.

Slovanom sa otvoril priestor, aby sa stali mocenskou zložkou v Dunajskej kotline. Začal sa proces formovania štátneho útvaru Veľkomoravskej ríše. Zakladali občiny, venovali sa poľnohospodárstvu a remeslám. Na ochranu si zriaďovali vojenské družiny na čele s kniežaťom. Budovali si sídliská, alebo využívali staršie predovšetkým po Keltoch.

Koncom 8. a začiatkom 9. storočia začali prichádzať zo západu a východu kresťanskí mnísi a nastal proces christianizácie, ktorý vyvrcholil príchodom vierozvestov - sv. Cyrila a Metoda, ktorých na Veľkú Moravu pozval knieža Rastislav v r. 863. Ešte v prvej polovici 9. storočia boli pokrstení mnohí veľmoži a kniežatá a až neskôr ďalšie skupiny obyvateľstva. Po Rastislavovi spravoval ríšu Svätopluk I., ktorý ju rozšíril a upevnil.

Malé sťahovanie národov

Ďalšou migráciou nomádskych kmeňov od Kaspického a Čierneho mora na začiatku 9. storočia nastalo tzv. malé sťahovanie národov. Prvý sa pohol kmeňový zväz Uzov a jeho členovia sa usadili pri čiernomorskom pobreží. Severnejšie od nich sa usadili Pečenehovia. Obidve spoločenstvá sa tam stretli so staromaďarskými kmeňmi, ktoré už dlhší čas tiahli od Sibíre a Uralu.

Západným susednom a nepriateľom Veľkomoravskej ríše bola Východofranská ríša s kráľom Arnulfom. Vraj on požiadal v roku 892 maďarské kmene, aby prišli do Dunajskej kotliny a mienili ich využiť proti susedom Slovanom a Veľkomoravskej ríši. Staromaďarské kmene 4. týždne plienili územie Moravanov. Kráľ Arnulf požiadal bulharského cára Simeona, aby zastavil dodávku soli na územie Veľkomoravskej ríše, ktorá sa už vtedy dovážala z marmarošských baní na Veľkú Moravu.

Staromaďarské kmene boli veľmi výbojné a strach z nich mali okolité štáty aj Bulhari. V r. 895 Bulharská ríša uzavrela s Pečenekami dohodu a dostali staromaďarské kmene z dvoch strán do zovretia. Únikom pre nich bol len vstup do Potiskej nížiny, ktorá patrila pod Veľkomoravskú ríšu. Kmene boli nútené s Moravanmi uzavrieť dohodu a tento vstup bol osudový a pre maďarské kmene významný, pretože to bol začiatok získania si svojej novej vlasti. Vtedy na čele Veľkomoravskej ríši bol Mojmír II. a vodcom staromaďarských kmeňov bol Arpád. V tom čase bola Veľkomoravská ríša značne oslabená rozpormi medzi Svätoplukovými synmi, ale aj preto, že z jej spoločenstva predtým vystúpili Česi, Bieli Chorváti a Srbi.

Staromaďarské kmene na V. Morave

Do Potiskej nížiny v 896 prenikli kmene Chazarov, ktorí vyznávali židovské náboženstvo. Stali sa spojencami staromaďarských kmeňov, a to aj proti Moravanom. Vtedy zástupcovia maďarských kmeňov požiadali kráľa Mojmíra II. o ďalšie územie na svoj pobyt. Nevyhovel im a nastala roztržka, ktorá sa prehlbovala. Mnohí hodnostári Veľkej Moravy z obavy pre Maďarmi opúšťali krajinu.

Staromaďarské kmene stupňovali tlak na Veľkomoravskú ríšu a postupne sa zmocňovali jej územia. K rýchlejšiemu zániku dopomohla známa bitka pri Bratislave v r. 907, odkedy sa datuje zánik Veľkej Moravy.

Posilnené staromaďarské kmene podnikali nájazdy na Čechy, Biele Chorvátsko a Srbsko, Bavorsko, Porýnie až do Talianska. Zastavila ich až bitka na rieke Lech, kde v r. 955 utrpeli porážku od nemeckého kráľa Ota I. a českého kniežaťa Boleslava I. Maďari ešte sústredili pozornosť na Byzantskú ríšu, kde tiež v r. 970 pri Adrianopole boli porazení vojskami byzanskej ríše a kyjevského kniežaťa Svjatoslava I. Tieto porážky staromaďarské kmene prinútili zmeniť nomádsky spôsob života na usadlý.

Po smrti kniežaťa Arpáda sa vodcom starých Maďarov stal knieža Gejza a ani on nebol zhovievavejší voči Moravanom. Zameral sa na šírenie kresťanstva. Vychovávateľom jeho syna Vajka bol pražský arcibiskup sv. Vojtech, ktorý ho v roku 995 pokrstil a dostal meno Štefan. Ten sa stal zakladateľom uhorského štátu a prvým arpádovským kráľom a vládol v Uhorsku od roku 1000 do roku 1038.