Prieskum: Ľudia sa boja straty zamestnania

Strata práce, ktorá v súčasnosti straší vo väčšine slovenských domácností, nemusí byť vnímaná len negatívne. Ľudia na tom môžu za určitých okolností

aj získať. A to v prípade, ak nerezignujú na svoju situáciu a využijú čas nezamestnanosti na získanie vyššej kvalifikácie či na zmenu svojho profesijného zamerania.

BRATISLAVA. Podľa sociológa Pavla Haulíka by sa najmä dlhodobo nezamestnaní mali zaujímať o rôzne vzdelávacie kurzy, ktoré poskytujú úrady práce. Tie by podľa neho v spolupráci s vládou mali najmä v čase krízy zintenzívniť vzdelávacie projekty pre nezamestnaných. "Mali by sa zamerať na oblasti, kde je perspektíva."

Dlhodobo nezamestnaní sú nepoužiteľní

Podľa prieskumu agentúry GfK Slovakia už väčšina ľudí začala pociťovať dosahy krízy, "či už ju pocítili na vlastnej koži, alebo zasiahla ich blízkych".

Najakútnejšie vnímajú ľudia hrozbu straty zamestnania, prepúšťanie a zhoršené podmienky pri hľadaní práce. Asi 18 percent respondentov tiež tvrdí, že v dôsledku krízy sa zhoršili podmienky na podnikanie. "Rozhodne by ľudia v prípade straty zamestnania nemali rezignovať a zostať pasívnymi," povedal Haulík. Ak by sa niekomu totiž nedarilo dlhodobo získať novú prácu, "takýto nezamestnaný bez ďalšieho vývoja prestáva byť použiteľný na trhu práce".

Podľa prieskumu opatrenia zamestnávateľov, ako sú prepúšťanie, skracovanie pracovného času, zmrazovanie alebo stagnácia mzdy, či výplata iba časti platu, vedú k problémom v hospodárení s rodinným rozpočtom. Skúsenosti s niektorou z foriem šetriacich oparení zo strany zamestnávateľa má necelých 17 percent opýtaných.

Keď sú problémom financie

Rovnaké percento má v dôsledku týchto opatrení ťažkosti s platením účtov. Problémy so splácaním úverov uvádza 13 percent. Necelých 16 percent spomenulo tiež ťažkosti pri vybavovaní úveru v banke.

Prieskum, z ktorého vyplynul zvýšený pocit strachu z osobnej negatívnej skúsenosti s krízou, realizovala agentúra koncom januára na vzorke 838 respondentov. Podľa prieskumu iba 13 percent opýtaných zatiaľ nijaké konkrétne dôsledky krízy na vlastnej koži nepociťuje. Ide hlavne o ľudí z Bratislavského a Trnavského kraja.

Autor: kr