stredoveku postavený.
Umiestnenie
Lokalita hradu sa nachádza na výraznom vrchu, ktorý je ukončením severného výbežku západnej časti Vihorlatu. Poloha s názvom Hrad (392 m n. m.) sa vyznačuje skalnými útvarmi, menšou jaskyňou a strmými svahmi na východ, západ i sever. Z tých strán bol zároveň hrad chránený aj riečnymi dolinami. Iba juhozápadné úpätie je menej prudké, keďže je súčasťou pokračujúceho hrebeňa. Samotný vrch bol tak vhodný na výstavbu hradu, no vzhľadom na jeho postavenie v širšom regióne však nemal strategické umiestenie. Obmedzený výhľad bol na všetky strany okrem severu, čo výrazne znižovalo obranyschopnosť. Výhradná funkcia hradu bola preto sídelná. Ochranu regiónu zabezpečoval starší hrad Brekov, ktorý strážil významnú cestu popri Laborci na jeho najužšom mieste na tzv. Brekovskej bráne.
Historicko-stavebný vývoj
Prvýkrát sa Jasenovský hrad spomína v listine z r. 1355, no podľa E.Fügediho vznikol už pred r. 1316. Začiatkom 14. stor. ho dal vybudovať rod Gutkeled alebo Peter, syn Peteňa z Bačkova. Šľachtic Peter hrad vlastnil do r. 1316, keď mu bol pre účasť na vzbure proti kráľovi Karolovi Róbertovi odňatý. Po potlačení povstania sa dal kráľ hrad do držby spriateleného rodu Druget. Drugetovci, podobne ako už šľachtici predtým, tam mali jedno z svojich sídel. V 16. stor. na hrade fungovala dielna na výrobu falošných mincí. Postupné chátranie a zánik hradu nastal po r. 1644, keď bol ťažko poškodený počas povstania Juraja II. Rákociho. Vtedy už mal rod Druget honosný kaštieľ v blízkom Humennom a starý hrad ďaleko v horách už neopravovali. Snahy o konzerváciu ruín inicioval potom gróf Andráši na prelome 19. a 20. stor., no predčasne to ukončila 1. svetová vojna. Stihli sa však zastrešiť a opraviť niektoré objekty.
Hradný komplex s rozmermi 120x80 m sa skladal z jadra a dvoch obvodových línii opevnenia s baštami. Jadro sú najstaršie časti hradu, vystavané v 14. stor. Ide o mohutnú štvorcovú vežu a k nej pripojené obvodové opevnenie, pričom vstupná brána bola umiestnené hneď pri veži, aby bola dobre chránená. K obvodový hradbám tvoriacim veľký trojuholník boli z vnútornej strany pristavané drevené obytné a hospodárske stavby. Takto vyzeral prvotný hrad, ktorý bol prestavaný až na prelome 15. a 16. stor. Vtedy ho dali Drugetovci opevniť modernými baštami a vznikla ďalšia línia opevnenia. Na najzraniteľnejšej juhozápadnej strane bol vybudovaný obranný prstenec s dvoma delovými baštami, na západe vysunutá bašta s novou vstupnou bránou a posilnené bolo i staršie opevnenie na severe a veža. Nové objekty boli prepojené hradbami a spolu s dostavbou dlhej hradby so strieľňami na západe v polovici 16.stor. sa uzavrel druhý obvodový fortifikačný okruh. Napriek už veľmi silnému a modernému obrannému systému sa rozhodli bohatí Drugetovci začiatkom 17. stor. ho ešte posilniť. Celý hrad bol obkolesený najmodernejším bastionovým obvodovým opevnením so štyrmi veľkými bastiónmi, pričom jeden už dobudovať nestihli. Z hradu viedla aj úniková chodba popod obvodové hradby.
Dnešný stav lokality
Na hrade dodnes neprebehol archeologický výskum. Čiastočná oprava pred 1. sv. vojnou a zastrešenie objektov až do 60. rokov 20. stor. prispelo k dobrému stavu zachovania tejto veľmi kompaktnej viacnásobnej fortifikácie. Z vrcholnostredovekého hradu zostali múry veže a obvodových hradieb, ktoré sa neskôr stali stredom hradu. Najlepšie zachované a najvýraznejšie sú múry objektov z druhej stavebnej etapy na konci stredoveku. Posledné novoveké renesančné opevnenie je už husto prerastené porastom. No pekne je v ňom zachovaná polkruhová vstupná brána. V interiérových častiach hradu sa miestami ukazujú architektonické detaily ako zvyšky klenieb, okien, či stredovekej prstencovej rímsy na západnej bašte. Najlepšie dochovaným detailom na hrade je pôvodné, ešte neskorogotické kruhové okno s bohato profilovaným ostením. Veľmi hodnotné je najmä z dôvodu, že bežne sú na zrúcaninách podobné architektonické mikroformy už zničené. Zachovaná je aj úniková chodba s dĺžkou 17 m. Vznikla zrejme rozšírením menšej jaskyne, ktorá bola vytvorená v rámci geologických pomerov ako jaskyne v blízkej rezervácie Humenský Sokol.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
