ktorý mi zmenil život. Veta, ktorá rozhodla o tom, že sa z obyčajného šuflikára stane vzdelaný, významný, úctu vzbudzujúci, cenami ovenčený novinár európskeho formátu.
Na radnici som sa vtedy strašne hádala s vtedajším primátorom, lebo predaj istého lukratívneho pozemku, na ktorom dnes stojí obchodné centrum, menežoval tak podozrivo až to vyzeralo, že to robí naschvál. "Keby ste mali vysokú školu žurnalistiky, nekládli by ste mi také hlúpe otázky a potom by som vás aj mohol považovať za seriózneho novinára. Ale takto," fľochol mi kritiku priamo medzi moje veľké oči.
Vykašľala som sa na dovtedajších šesť novinárskych cien, pochlebovačské reči mojich známych, aká som skvelá, dravá, odvážna a chytrá novinárka. Vstúpila som do seba, ešte v ten deň som vypísala prihlášku na vysokú školu. Chcela som sa stať serióznym novinárom, neklásť už hlúpe otázky, byť dôstojným partnerom našich politikov. Absolvovala som doučovanie na prijímacie pohovory, učila som sa ako drak, aby som prešla prijímačkami na sto bodov. Prijali ma a ja som si začala plniť svoj veľký sen. Bude zo mňa významný novinár, investigatívny, spravodlivý, múdry, úctu a rešpekt vzbudzujúci. A najmä, konečne sa stanem rovnocenným partnerom na dialóg našim radným.
Päť rokov som s nadšením hĺtala nové vedomosti. Vnikla som do tajov lexikológie, morfológie, syntaxe, skusticko-auditívnej komunikácie, fonológie a štylistiky. Namiesto výletov, diskoték, posedení s priateľmi v krčmách som s baterkou v ruke trávila celé noci rozširovaním svojho obmedzeného rozhľadu o tom, čo sú deminutíva, laudatíva, augmentatíva, onomatopoje. Zvlášť ma zaujali vertikálne štatistiky o rytmickom charaktere veršov Ľudovíta Štúra. A keď mi z rozboru vyšlo, že verš neprejavuje výraznú tendenciu po dvojdielnosti, ktorá je pre osemslabičný trochejský verš príznačná, bola som uchvátená! Predstavte si, že v básni mal dominantné postavenie trojvrcholový typ verša, až 60%.
Doslova zaľúbená som bola do tabuliek rytmických typov verša, ich variantov a subvariantov. V malíčku som mala komunikačnú sféru, kde sa uplatňuje štýl konfesionálnej komunikácie. Charakterizovať sugestívnosť v rétorickom štýle bola pre mňa doslova malinou a rozoberanie zdvorilostného štýlu sa stalo mojim hobbym. Na grilovačke s kámošmi som ich upozorňovala na chyby pri výslovnosti. Bežne nevyslovili jednu neznelú spoluhlásku t, ť a to pri artikulácii, pretože chudáci nevedeli, že v spisovnej slovenčine sa zdvojené spoluhlásky vyslovujú vtedy, keď sa vnútri slova na hranici morfém stretnú dve rovnaké spoluhlásky. Takže aby ste vedeli, zdvojené záverové spouluhlásky (t,d,n) a záveroúžinové (c,č) sa artikulujú tak, že oproti jednoduchým nezdvojeným spoluhláskam sa zreteľne predĺži záverová fáza artikulácie príslušnej zdvojenej spoluhlásky - akoby sa záver prvej spojil so záverom druhej, pričom explózia prvej sa neuskutoční.
No najradšej z celej výšky som mala spektrografickú a škálografickú analýzu akustického rečového signálu, doslova som si pošmakla na dynamike formantovej štruktúry sonantického jadra slabiky a úplne ma ovládol stochastický model rozpoznávania reči, či dosiaľ netušené nové možnosti experimentálnej fonetiky. Vedela som, že vybavená takýmito vedomosťami nemôžem v teréne pohorieť.
Nebudem vás zdržiavať, vysokú školu som úspešne ukončila. Mám diplom, aj titul v občianskom preukaze. A či sa zo mňa stal významný, úctu a rešpekt vzbudzujúci, cenami ovenčený novinár? Jasné, že hej. Ale to preto, že mám charakter, som drzá, chytrá, zvedavá, odvážna a nenechám sa učičíkať chatrnými výhovorkami papalášov, ktorých paprče rozhodujú o verejných prachoch. A viem písať! To vás však na žiadnej škole nenaučia.
RENÁTA EXDOKTOROVÁ
P.S. Keď sa sami nepochválite, kto vás pochváli?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
