TRAGICKÉ PRÍBEHY ĽUDÍ Z ULICE BY VYDALI NA ROMÁN
ŽIJÚ MEDZI NAMI. V chladných zimných večeroch asi každého už len pri pomyslení, že bude musieť kdesi niekoľko minút čakať na autobus či trolejbus, striasa. Nepríjemné pocity sa však rýchlo vytratia po vstupe do príjemne vyhriateho bytíku. Sú však mnohé ženy, muži, ale aj malé deti, ktorí takúto možnosť nemajú. A nielen tú. Bezdomovci, lebo o tých je reč, sú bez akejkoľvek vlastnej strechy nad hlavou, celé dni sa túlajú po košických uliciach, hľadajú aspoň trochu tepla. Čím viac sa blíži noc, tým viac pociťujú beznádej, samotu. A to sa opakuje večer čo večer.
KOŠICE. Aspoň trochu svetla do čierno-čiernej tmy zúfalstva dalo bezdomovcom vedenie mesta. V spolupráci s Arcidiecéznou charitou Košice otvorili vo Všešportovom areáli na Alejovej ulici prechodný útulok pre ľudí bez domova, kde môžu za pár korún prespať, najesť sa teplého jedla, dať si čaj alebo kávu. Životné osudy týchto nocľažníkov sú viac ako zaujímavé, niekedy však priam kruté.
Na ulici žije dvadsať rokov
V útulku, ktorý je určený predovšetkým na prespanie a ráno odtiaľ musia bezdomovci odísť, platí aj jedna výnimka. Niektorí ľudia, najmä chorí alebo matky s deťmi, môžu byť v tomto zariadení celý deň.
"Som chorá, mám astmu, vonku ma dusí," posťažovala sa nám so slzami v očiach 55-ročná Verona Tobijarčiková. "Preto patrím našťastie k tým, čo môžu ostať v útulku celý deň. Mala som ísť do nemocnice, ale nešla som, lebo sa bojím. Na ulici žijem už dvadsať rokov. Predtým som bývala na Budapeštianskej ulici na košickom sídlisku Ťahanovce. Neboli však peniaze na nájomné. Mám šesť detí, tu v útulku som spolu s dcérkou, 24. januára mala 25 rokov. Nakoniec ostal na ulici aj môj manžel. Hocikedy mi ide do plaču. Náhradné ubytovanie mi ponúkli v Sečovciach, ale to som odmietla. Odmala som naučená žiť v Košiciach, mama mi tu umrela, aj otec... Tak som uprednostnila život na ulici."
Pani Verona tvrdí, že keď si vybaví invalidný dôchodok, pokúsi sa získať od mesta malometrážny byt. Momentálne jediným príjmom tejto ženy je nemocenská, vraj vo výške 121 eur (3 640 korún).
"Prajem veľa zdravia tým, ktorí zriadili tento útulok, len vďaka nim nemusím byť teraz v zime na ulici," dodala nešťastná žena.
Po exekúcii dostala vyhadzov
Len o niekoľko metrov ďalej sme v jednej z izieb našli 33-ročnú Valériu Ficulovú. V útulku prespáva spolu s malým, iba dvojročným synom Oliverom.
"Na ulici žijem už osem rokov," povedala nám mladá matka. "Bývali sme na Ľudovej ulici v Košiciach, nevládala som platiť nájomné. Potom prišiel exekútor a vyhodil nás z bytu. Som nezamestnaná, jediným príjmom, ktorý mám na celý mesiac, je 166 eur (5 000) korún materskej."
Po vyhadzove z bytu sa snažila vyriešiť svoj problém odchodom ku príbuznej do Čiernej nad Tisou. Po troch rokoch spoločného nažívania však znova skončila na ulici.
"Okrem chlapca mám ešte aj dcéru, ale tá žije pri otcovi, ktorý má byt. Mňa tam však nechce. Za veľké šťastie považujem to, že tu môžem ostať celý deň a nemusím sa s malým túlať kade tade. Keď to tu koncom marca zatvoria, zas budem musieť odísť na ulicu."
Matka má potom ešte jednu možnosť. Pokúsiť sa získať ubytovanie v útulku pre bezdomovcov v obci Bernátovce.
Má vraj miliónové majetky
Len vďaka zdravotným ťažkostiam môže pobývať v útulku celý deň aj takmer 60-ročný Ján M. z Košíc. Jeho prípad muža bez strechy nad hlavou je však trochu iný, ako u ostatných kolegov v nešťastí. Podľa jeho slov za pobyt na ulici "vďačí" údajne svojim blízkym. Po košických uliciach sa síce túla "iba" dva roky, ale všetko sa vraj začalo asi o 30 rokov skôr.
"Kým som zarobil nejaké peniaze, vždy bolo kde bývať," zamyslel sa sivovlasý muž. "Žil som u kamaráta na priváte, pretĺkal sa, ako sa dalo, dosť často mi neostávalo nič iné, len stráviť noc na ulici. V lete to išlo, na jeseň a v zime to bolo horšie. K tomu sa ešte začali pridružovať zdravotné problémy. Ako sa to so mnou začalo? Bol som spoluvlastníkom domu a o toto dedičstvo ma pripravili blízki. Takisto aj o pomerne vysoké čiastky v reštitúciách, bolo to minimálne dvanásť miliónov korún. Teraz sa o všetko súdim, verím že spor vyhrám. Ide tam o peniaze za predané stavebné pozemky v mestskej časti Košice-Šaca, šesťbytovku, časť bývalých štátnych majetkov, respektíve peniaze za trojposchodový dom na Rozálii s desaťárovým pozemkom."
Útulok by mali zatvoriť koncom marca. Potom väčšina jeho obyvateľov bude musieť opäť vyraziť do ulíc veľkomesta a bojovať tam svoj každodenný zápas o prežitie.
MIROSLAV SAMBOR
miroslav.samborkorzar.sk
Keď to tu koncom marca zatvoria, zas budem musieť odísť na ulicu."
VALÉRIA FICULOVÁ, bezdomovkyňa
Autor: Spracovala: SIMONA GALLOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
