JÁN REŠOVSKÝ VDYCHUJE HISTORICKÝM DIELAM PUNC ORIGINALITY
Ján Rešovský pracuje ako reštaurátor v Oblastnom reštaurátorskom ateliéri v Levoči. Na svojom pracovnom stole v dielni má práve rozložené súčasti oltára z kostola z Hrane. So zanietením vysvetľuje, čo treba urobiť, aby reštaurátorský zásah znova vdýchol punc originality tomuto historickému dielu. Potom sa na chvíľu pozastaví a pozorne sleduje moje ústa, ktoré mu adresujú otázku. Ján je totiž od narodenia nepočujúci. S okolím sa dorozumieva aj tak, že ľuďom číta z pier, čo práve hovoria. Nezanedbateľným pomocníkom mu je aj načúvací prístroj.
LEVOČA. Ján sa vyrovnal so svojím neľahkým údelom osudu, či inej vyššej moci. Aj keď priznáva, že zdravý sluch by určite chcel. Pôsobí síce ako introvert, v rozhovore sa však vyznáva, že je rád medzi ľuďmi. Byť zamestnaný je pre neho prioritou a snaží sa žiť ako ostatní, zdraví ľudia. Ak už komunikácia s okolím zlyháva, jednoducho použije pero a papier. Aj pri stretnutí s nami vyťahuje z vrecka montérok hárok papiera, kde má poznačený zoznam škôl, kde študoval, či zoznam výstav, ktoré má tento umelec na svojom konte.
Jánov Mojžiš v galérii
Ján okrem toho, že reštauruje historické diela, sa venuje aj umeleckému a úžitkovému rezbárstvu. Absolvoval Strednú združenú umeleckú školu v Prešove. Jeho tvorba je ovplyvnená historickými pamiatkami, tematicky je orientovaná na sakrálne motívy. V stálej expozícii v galérii v Sabinove je napríklad vystavená jeho nadrozmerná plastika Mojžiša, ktorú zhotovil na výtvarnom sympóziu v Janove. Ján spomína, že jeho pozitívny vzťah k drevu spozoroval ako prvý dedo. Mal päť rokov, keď za dedovej asistencie skúšal prvé zárezy do dreva.
Rovnaké tresty, aj pochvaly
Mladý 30-ročný reštaurátor pochádza z rodiny, ktorá mala k umeniu stále blízko. Jeho mama pracuje v galérii v Prešove, otec, zosnulý akademický sochár Jaroslav Rešovský, pôsobil tiež ako reštaurátor. V rodine sú všetci, vrátene brata, počujúci, Ján sa so svojím hendikepom borí od narodenia. "Najprv som pracoval spolu so svojím otcom," so smútkom v očiach spomína Ján. Otec mu nesporne chýba, z rozhovoru s ním doslova cítiť symbiózu rodičovskej lásky a pozitívneho vzťahu k umeniu, ktorý ho s otcom spájal. Ján spomína, že rodičia napriek zdravotnému stavu ho vychovávali rovnako, ako brata. "Rovnaké boli tresty, aj pochvaly," s úsmevom spomína.
Ideálna posunková reč
Číta z pier, má načúvací prístroj, používa pero aj papier. Pri téme posunková reč však Ján ožíva. Ukazuje, ako sa niektoré slová zobrazujú v tomto druhu komunikácie. Tak napríklad najkrajší cit, láska sa vyznáva úplne jednoducho, na ľavú časť hrude sa oboma rukami akoby nakreslí srdce. Slovo mama - ľavým ukazovákom sa treba dotknúť nosa. "Posunková reč je pre mňa najlepší prostriedok na dorozumievanie sa, ale vždy sa to nedá. Keď idem na nejaký úrad, mám k dispozícii tlmočníka," hovorí Ján.
Za priateľku si vybral nepočujúce dievča. Zoznámili sa v klube nepočujúcich. Bývajú spoločne v Prešove, ona pracuje ako cukrárka. Ján nás presviedča, že ich domácnosť je taká, ako v tisíckach iných rodín. Majú sa radi, plánujú rodinu a obaja pracujú, aby sa im lepšie žilo.
ERIKA KARASOVÁ
erika.karasovakorzar.sk
Autor: Spracovala: SIMONA GALLOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
