Mešita Hassana II.

Na tejto strane sa venujem nie len svetským stavbám, ale aj sakrálnym stavbám, čiže stavbám na náboženské účely (najmä na konanie náboženských obradov a na modlenie). Medzi sakrálne stavby patria napríklad kresťanské kostoly, židovské synagógy či moslimské mešity. Pokiaľ je môj archív úplný, doteraz sme na tejto strane predstavili len jednu "funkčnú" mešitu, a to unikátnu "hlinenú" mešitu v Djenné v africkom štáte Mali. Pôvodne byzantský kresťanský chrám Hagia Sophia v Istanbule, ktorý Osmania premenili na mešitu, sme tu síce tiež predstavili, ale dnes je to už len múzeum. Dnes teda predstavíme ďalšiu mešitu, a to opäť na africkom kontinente.

Biely dom

Mešita, ktorú dnes predstavujme, je veľmi modernou stavbou a nesie meno bývalého marockého kráľa Hassana II. Táto mešita, ktorá je jednou z najväčších na svete (podľa niektorých zdrojov druhou najväčšou, podľa niektorých treťou), stojí v najväčšom marockom meste, v Casablance. Casablanca (tento názov znamená "biely dom") má 3,1 milióna obyvateľov, je šiestym najväčším mestom v Afrike a je priemyselným a ekonomickým centrom Maroka (ktorého hlavné mesto je, ako iste viete, Rabat). Možno ešte spomenúť, že Maroko získalo svoju nezávislosť (od Francúzska) v roku 1956, pričom prvým kráľom sa stal Mohammed V.

Vládol 38 rokov

Mešita, ktorú dnes predstavujeme, je pomenovaná podľa jeho syna, kráľa Hassana II., ktorý svoje krajine vládol plných 38 rokov, od 3. marca 1961 až do svojej smrti 23. júla 1999. Mešita, pomenovaná po tomto marockom panovníkovi, stojí na výbežku pevniny, na pobreží Atlantického oceánu. Je to dominanta celého mesta, aj keď niekedy sa vrchol minaretu mešity stráca v hmle, ktorá tam často panuje.

Z podnetu kráľa

Výstavbu mešity inicioval samotný kráľ, ktorý deklaroval aj špeciálnu požiadavku, vyplývajúci z koránu. V koráne sa totiž tvrdí, že "trón Boha bol postavený na vode". V deň svojich narodenín, 9. júla 1980, vyhlásil kráľ: "Želám si, aby Casablanca dostala veľkú, nádhernú budovu, na ktorú bude môcť byť hrdá do konca času. Chcem postaviť túto mešitu na vode, pretože trón Boha je na vode". Časť podlahy je preto zo skla, pod ktorou vidno vodu".

Prvky maurskej architektúry

Vráťme sa ale k počiatkom stavby. Mešitu navrhol už nežijúci francúzsky architekt Michel Pinseau, ktorý mal dobrý vzťah s kráľom Hassanom II. Na mešite vidno prvky, prevzaté z maurskej architektúry. Za akési vzory pre túto mešitu možno považovať muslimský komplex Alhambra v Granade a rímskokatolícku katedrálu Mezquita v Cordobe (táto katedrála bola pôvodne mešitou španielske slovo mezquita znamená mešita). S výstavbou mešity sa začalo 12. júla 1986. Podľa pôvodného plánu mala byť mešita dokončená v roku 1989, pri príležitosti 60. narodenín kráľa Hassana II.

Nedokončili ju načas

Obrovská stavba s mimoriadne bohatou výzdobou si však žiadala svoj čas a napriek tomu, že na výstavbe a ozdobných prácach pracovali tisícky remeselníkov a umelcov, nepodarilo sa ju dokončiť načas. Mešitu tak dokončili so štvorročným oneskorením a slávnostne ju otvorili 30. augusta 1993. Prakticky všetky materiály, použité pri výstavbe mešity (napríklad granit, mramor či drevo), pochádzajú z Maroka. Výnimkou sú granitové stĺpy a sklenené lustre, pochádzajúce z Talianska. Šesť tisíc tradičných marockých remeselníkov pracovalo päť rokov na tom, aby vytvorili nádherné mozaiky, kamenné a mramorové podlahy a stĺpy, štukovú výzdobu stien a vyrezávané stropy. Keď sa na stavbe "šturmovalo", pracovalo na nej cez deň 1 400 remeselníkov a noci tisíc.

Ženy na galérii

Hlavná časť mešity, teda vlastná modlitebňa, má rozmery 200 m x 100 m pojme 25 000 veriacich. Táto obrovská sieň má výšku 65 metrov. Pravda, v dolnej časti, teda na podlahe modlitebne, môžu byť len muži. Pre ženy je určená tzv. galéria, na ktorú sa vstupuje po nádhernom schodisku. Toto schodisko je vyzdobené dreveným vyrezávaným zábradlím a stĺpmi, zhotovenými z mramoru, žuly a ónyxu. Technickou vymoženosťou je kúrenie pod mramorovou podlahou. Toto kúrenie spríjemňuje modlenie v zime, zatiaľ čo na osvieženie počas horúcich letných dní slúži otváracia (posuvná) časť strechy. Táto časť, zhotovená z ľahkej oceľovej konštrukcie a dekorovaná cédrovým drevom, má plochu 3 400 štvorcových metrov a jej hmotnosť je 1 100 ton.

Lustre z krištáľu

V interiéri je aj 360 reproduktorov a už spomínané lustre, zhotovené z benátskeho krištáľu. Každý zo siedmich hlavných lustrov má hmotnosť 1 200 kg, menšie lustre vážia po 600 kg. Traduje sa, že do vnútra mešity by sa zmestil vatikánsky chrám Sv. Petra. Na západnom konci sály je umiestnený minbar, čiže kazateľnica, vyzdobená veršami z koránu. Pod modlitebnou sálou sú očistné kúpele, tradičná súčasť moslimských mešít. Tieto kúpele s rozlohou 18 800 štvorcových metrov sú rozdelené na dve miestnosti, jednu pre mužov, druhú pre ženy. Celkovo je v týchto priestoroch 41 bazénikov v tvare kvetov.

Kvetinové a geometrické vzory

Možno v tejto súvislosti pripomenúť (už sme to v tomto seriáli spomínali), že v moslimskej architektúre je zakázané zobrazovať osoby, v dekorácii moslimských stavieb sa používajú najmä rôzne kvetinové a geometrické motívy. Ku každej mešite patrí, pochopiteľne, aspoň jeden minaret. Mešita Hassana II. sa vyznačuje skutočne unikátnym a mimoriadne nádherne vyzdobeným minaretom. Tento minaret má výšku 210 metrov a je najvyšším minaretom na svete. Vonkajšie steny minaretu sú pokryté mramorom a zelenými keramickými kachličkami.

Laser mieri k Mekke

O modernizácii moslimských svätýň svedčí to, že na vrchole minaretu je umiestnený výkonný laser. Tento laser vysiela pri slávnostných príležitostiach intenzívny svetelný lúč, ktorý vidno do vzdialenosti približne 30 kilometrov. Lúč smeruje k Mekke. O tom, koľko výstavba obrovskej mešity v Casablance stála, existujú len dohady. Podľa niektorých odhadov to bolo 800 miliónov dolárov, inde sa hovorí o miliarde dolárov. A odkiaľ sa táto suma vzala? Celá výstavba bola financovaná z darov moslimov, pričom podľa niektorých prameňov museli všetci Maročania odvádzať časť svojho príjmu na stavbu mešity.

Môžete ju navštíviť

Možno ešte spomenúť, že mešita Hassan II. je jednou z len dvoch mešít v Maroku, ktorú môžu navštíviť aj neveriaci, teda nemoslimovia. Každý deň okrem piatku sú organizované návštevy mešity so sprievodcom. Keď sa raz na takúto prehliadku vyberiete, nezabudnite, že pred vstupom do hlavnej sály mešity sa musíte vyzuť a v celom komplexe musíte mať zakryté ruky, ramená a nohy, ženy navyše aj hlavu.

Autor: rm

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.