hnedo plstnaté, listy sú protistojné, nepárno perovito zložené, listové stopky stredne dlhé, lístky v 2-4 jarmách, vajcovité až kopijovité, na báze široko klinovité až zaokrúhlené, stopkaté, nepravidelne pílkovité, dlho končisté, na rube na žilnatine hrdzavo páperisté až plstnaté, lístky na mladých stromčekoch menšie. Metliny kvetov sú koncové, bohaté, priame, neskôr previsnuté. Kvety sú obojpohlavné, koruna je biela, jej cípy sú čiarkovité, tyčinky sú dve, nitky dlhé. Nažky sú úzko obrátene vajcovité až podlhovasté, ovisnuté, tmavohnedé, lesklé, krídlo na hornej tretine najširšie, až po bázu semenného púzdra zbiehavé.
Rastie na výslnných kamenistých, zarastených stráňach. Vyžaduje suché, vápencové i eruptívne, kamenité i hlinité pôdy. Je to teplomilný druh.
Narezávaním kmeňovej kôry sa získavá cukornatá šťava manna, ktorá obsahuje mannový cukor (manitol), ďalej kumarínový derivát fraxín, glykozid, manózu, sliz a živicu. Manitol v tenkom čreve zabraňuje vstrebávaniu tekutín, čo podporuje peristaltiku čriev (laxatívny účinok). Užiť sa dá aj sirup s mannou, čo je roztok manny v cukrovom sirupe. Niekedy sa kombinuje so sennovými listami.
VLASTIMIL MIKOLÁŠ
Autor: Jaseň mannový
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
