POZNÁMKA - Hanba nech nás dlho máta

Sportnet|13. feb 2009 o 00:00

Len ten, kto má inteligenciu, rozum a srdce, sa vraj môže cítiť trápne. Verme, že slovenskí futbaloví reprezentanti spĺňajú tieto kritériá. Lebo ak

by tak nebolo, sotva by sme od nich chceli, aby si spytovali svedomie po vystúpení na Cypre v rámci miniturnaja štyroch krajín. Želajme si, aby aktérov v štátnom drese hanba, ktorú privolali na seba počas vystúpení na Afroditinom ostrove, prenasledovala ešte dlho. Niežeby sme boli škodoradostní, ale pokiaľ by im z hláv vyfučala už po pár hodinách či dňoch, je možné, že ďalšia blamáž by prišla čochvíľa. Nehovoriac o tom, že na dvere už klope termín marcového medzištátneho stretnutia v o Wembley s Anglickom. Potom ďalší program, pričom do novej fázy kvalifikácie majstrovstiev sveta 2010 vstupujeme ako líder 3. kvalifikačnej skupiny. A na začiatku tejto etapy nás čaká Česko v domácom prostredí na pražskej Letnej.

Poznajúc zmýšľanie a mentalitu Slovače trochu sa obávame, či uplynulé sklamania aspoň trochu zamávajú s myslením a prístupom hráčov. Malo by sa tak však stať. Prehrávať s Cyprom 0:3 to chce silný žalúdok. Na čiernom fľaku v štatistike nemení nič ani to, že sme síce výsledok skorigovali v závere, ale i tak sme porážku neodvrátili. To, že sme skončili na turnaji poslední, je v tejto súvislosti menej podstatné, no trápnejšie je, ako sme si počínali. Ako poplašení pubertiaci, ako partia, ktorá sa dala dokopy náhodou pred púťovým zápasom a bojovala o sud piva. Pritom nechceme uraziť rekreačných nadšencov, ktorí aspoň vedia dušu vypľuť, keď už umením nestačia. Tento rok sme teda odštartovali biedne dvoma porážkami a môžeme sa čičíkať, že aspoň nech je záver dobrý v duchu hesla: Koniec dobrý, všetko dobré. Predzvesťou niečoho nevábneho a nemastného ani neslaného bol duel s Ukrajinou. Tá mala aspoň cveng, no i tak ako konštatoval tréner Vladimír Weiss, doplatili sme na nepohodu, nerozohratosť a diery v defenzíve, hlavne na jej kraji. Korunu trápnemu počínaniu si nasadil výkon proti Cyperčanom a prepisovali sme, žiaľ, štatistiku (z doterajších štyroch vzájomných súbojoch toto bola prvá prehra). Žeby sme naše podvedomé chválenkárstvo (nám sa predsa nič nemôže stať!) našponovali až tak rapídne, že sme zabudli na to, že i súper vie hrať? Kormidelník Weiss to pomenoval výstižne a chlapsky: Za také čosi sa treba hanbiť! Možno naozaj súhlasiť s jeho slovami, že futbal spĺňajúci isté kritériá sme predvádzali len pár minút. Pritom kouč si nasypal popol na hlavu v súvislosti s tým, aký výber hráčov zvolil. Priznal, že sa prerátal. Pôvodne sa domnieval, že na ďalšie obdobie si vybuduje početnejší zásobník adeptov, ktorí by mohli zaskočiť, ale už sa mu otvorili oči v tom, že kto na to má a kto musí ešte dlho čakať na šancu (ak ju vôbec dostane). Celková bilancia je paradoxná a krutá. Dali sme síce štyri góly, ale inkasovali až šesť a každý vie, prečo to tak bolo. V zostave sa v oboch zápasoch vyskytli rošády, obmieňanie hráčov a ani nasadenie borcov z druhého reprezentačného sledu v druhom stretnutí nemení nič na tom, že daktorí majú obrovské medzery v taktickom myslení a hernom kumšte. Miestami to bolo chaotické, fádne a rozvláčne. Akoby sme čakali na niekoho, kto nám zošle iskru z neba. Ukázalo sa, že v tomto štádiu prípravy by bol akurátnejší azda jeden zápas. Na dva diely sme sa proste nedokázali skoncentrovať. Je to smutné, ale pravdivé, ale nateraz sme viac neukázali, než ukázali. Na viac naša ekipa jednoducho nemala.

Ukazuje sa, že základňa kandidátov na slovenské farby je povážlivo chabá. Vyťahovanie ďalších potenciálnych jednotlivcov do popredia a na reprezentačnú scénu je skôr výsledkom želania než reality. V mnohom sme tam, kde pred rokmi, keď sme spackali jeden kvalifikačný cyklus po druhom. I preto, že nás lepší dorážali svojou vyspelosťou a schopnosťou nahradiť esá. Experimentovanie s nasadzovaním neostrieľaných futbalistov bude zrejme možné len v modelovaných zápasoch s corgoňligistami či prvoligistami. Ešte stále nemáme taký okruh reprezentantov, že bez opôr si môžeme trúfať aspoň na tretiu či druhú európsku garnitúru. Predošlý vývoj v kvalde nám prihral vlnu (u niekoho) až prehnaného optimizmu, ale zrazu sme si zoči-voči prvej konfrontácii uvedomili, že nás prenasleduje hrozivé cunami. Trošku sa utešujme aspoň tým, že radšej teraz ako neskôr, keď bude už naozaj neskoro na únik.

ŠTEFAN KÚŠIK

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»POZNÁMKA - Hanba nech nás dlho máta